Božie telo v našej farnosti

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi je pre našu farnosť vždy veľkým duchovným zážitkom. Zvlášť hlavná farská svätá omša o 18.00 hodine spojená s procesiou k štyrom oltárikom, slávnostný charakter svätej omše, krásny spev zboru František, deti sypúce lupienky a samotná procesia. 

 Svätej omši predsedal správca našej farnosti páter Lucián, ktorý využil príležitosť slávenia jubilea smrti svätého Františka na priblíženie jeho zbožného vzťahu k Oltárnej sviatosti, citujúc fragment druhého životopisu svätého Františka od brata Tomáša z Celana: „Celý srdcom  horel láskou k sviatosti Kristovho tela, nadmieru ohromený nesmiernou  zhovievavosťou a veľkorysou láskou tejto sviatosti. Za vážny prejav neúcty považoval, ak sa každý deň nezúčastnil hoci len jednej omše. Sväté prijímanie prijímal často a to s takou oddanosťou, že inšpiroval k zbožnosti aj ostatných. Zahŕňajúc  úctou túto ctihodnú Sviatosť, obetoval všetky svoje údy a prijímajúc  nepoškvrneného Baránka, spaľoval svojho ducha v tom ohni, ktorý vždy horel na oltári jeho srdca.

Miloval Francúzsko, lebo veľmi uctievalo Pánovo Telo, a túžil tam zomrieť  kvôli úcte, ktorú malo k svätým tajomstvám. 

Jedného dňa chcel poslať svojich bratov do sveta s drahocennými nádobami, aby uložili Najsvätejšiu sviatosť na najdôstojnejšie miesto, kdekoľvek by ju videli neúctivo uchovávanú.

Chcel, aby sa prejavovala veľká úcta rukám kňaza, lebo im bola udelená božská moc spravovať toto sväté tajomstvo. „Keby sa mi stalo – hovorieval často - že by som stretol svätého, ktorý prichádza z neba, a chudobného kňaza, pozdravil by som najprv kňaza a bežal by som mu pobozkať ruky. Povedal by som totiž: Ach! Počkaj, svätý Vavrinec, lebo ruky tohto človeka sa dotýkajú Slova života a majú nadľudskú moc!“ 

Text: lmb; foto: M. Šimko