Septembrová svätá omša za požehnanie manželstiev a rodín

V piatok 20.septembra sa rodiny našej farnosti zišli na prvej svätej omši za požehnanie manželstiev a rodín v tomto školskom ruku. Svätú omšu celebroval páter Samuel Hurajt spolu s pátrom Jaroslavom Cárom. V kázni sme sa zamýšľali nad slovami žalmu: „Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane“, čiže nad ilúziou a realitou.

Kristus vstal z mŕtvych. Čo to znamená pre mňa, pre môj život? Lebo za našou mentalitou idú konkrétne skutky. Ak veríme, že Kristus vstal z mŕtvych, potom aj my máme nádej, že vstaneme z mŕtvych. Náš život by teda nemal byť ohraničený týmto pozemským, materiálnym svetom, ale ho presahuje a smeruje k večnosti. Preto nie je na mieste tá pozemská logika: „Jedzme, pime, zabávajme sa, užívajme si, lebo zajtra pomrieme“. Čo je vlastne realita? Realitou je naše nebeské dedičstvo, naša nebeská vlasť. Ale v našom pozemskom živote  veľmi často za realitu pokladáme tento život, ktorý žijeme a nebeskú vlasť často pokladáme za ilúziu, fantáziu, alebo sen.  Naše zmýšľanie  potom podmieňuje naše konanie.  Dnes nás evanjelium povzbudzuje  k tomu, aby sme sa prebudili so sna tohto pozemského života do reality Božieho kráľovstva. Dnešné Božie slovo nám vlastne ohlasuje realitu večnosti, Božieho synovstva, ale aj skutočnosť nevyhnutného zápasu s nepriateľom našej spásy. Do nášho každodenného programu si teda musíme zaradiť aj čas pre nebo. Veď každé naše slovo, každý skutok, každá túžba nášho srdca má byť oslavou Boha. Vtedy bude naša každodennosť prežiarená Božím jasom a budeme žiť v jedinej skutočnej realite, realite Božieho kráľovstva, už tu na zemi.

Text a foto: Dagmar Lúčna