Novembrová svätá omša za požehnanie manželstiev a rodín

Každý tretí piatok v mesiaci už tradične slávime v našej farnosti svätú omšu za požehnanie manželstiev a rodín. V novembri prišiel medzi nás provinciál  verbistov  páter Marek Vaňuš, ktorý bol hlavným celebrantom svätej omše. Spolu s ním koncelebrovali naši pátri  spolu so svojim kustódom pátrom Martinom Kolárom, ktorý teraz pôsobí v Levoči. O hudobný doprovod počas svätej omše sa postaral Chválový tím spoločenstva Dobrý Pastier. 

Každý z pozvaných kňazov nám veriacim ponúka iný pohľad na manželstvo a rodinu, ktorý vychádza z liturgických čítaní konkrétneho dňa.  Páter Vaňuš sa vo svojom príhovore zameral na manželstvo z eschatologického pohľadu.

 V čase potopy a tak isto v časoch zničenia Sodomy a Gomory žili ľudia bežným životom. Jedli, pili, ženili sa, vydávali sa, sadili, stavali. Ale napriek zdanlivo bežnému životu sa niečo chystalo. Veď Noe nepostavil archu za jedno popoludnie a hoci mnohí videli, ako rastie, nepohlo to s nimi. Lót dokonca vyzval svojich zaťov, aby opustili mesto, ale oni to neurobili. Samozrejme, v týchto mestách bol aj hriech, pre ktorý prišla na ľudí záhuba, ale Ježiš nič nespomína o hriechu, hovorí o bežnom živote. Ľudská ľahostajnosť spôsobila, že nezachytili ten moment, ktorý im bol ponúknutý ako nástroj záchrany. Dar, ktorý sme dostali od Pána, náš život, nemožno zakonzervovať do vlastných predstáv a uspokojiť sa z jeho plynutím, lebo tým ho nakoniec stratíme. Život nám bol darovaný na to, aby bol v láske strácaný pre druhých sebadarovaním.  Máme konať podľa príkladu samotného Ježiša, ktorý stratil svoj život na kríži, aby ho pri vzkriesení získal v novej kvalite. Je na každom z nás, či zostaneme  ľahostajní ako väčšina ľudí za dní Noema a Lóta, alebo sa budeme usilovať rozlišovať, čo chce Boh povedať do nášho života.

Text: Dagmar Lúčna; foto: Miroslav Šimko