O Bohu, ktorý prekvapuje

26.5.2018

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal.

Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im:

„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.

Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. 

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Mt 28, 16-20

Mal som priateľa, ktorý bol už dospelý, no nikdy ešte neprečítal žiadnu knihu. Zapáčilo sa mu raz jedno dievča. Nesmelo za ňou kráčal a keď vošla do knižnice, nasledoval ju. Obšmietal sa okolo nej s nádejou, že nadviaže konverzáciu. Dievča vzalo do rúk hrubú knihu a znenazdania sa naň obrátilo s otázkou, aký má na ňu názor. „Je veľmi pekná!“, odpovedal zmätený. Potajme si ju tiež požičal a začal ju čítať, aby sa v komunikácii s dievčaťom neznemožnil. Bola to prvá kniha, ktorú dočítal do konca. Dnes je učiteľom literatúry. 

 

Sú situácie, keď ľudia dokážu urobiť veci, aké by nikdy predtým nespravili. Nikto by to na nich nepovedal. Jednoducho, ľad sa zlomí... Poznáme prípady, keď niektorí dokonca zlomili v sebe aj mocný pud sebazáchovy. Otec Kolbe sa napr. dobrovoľne prihlásil na trest smrti, aby zachránil život mladého otca rodiny. Mladá Talianka Chiara Petrillo odmietla liečbu rakoviny, ktorá by spôsobila potrat dieťatka, čo nosila pod srdcom. Taktiež zaplatila za toto rozhodnutie životom. 

 

Dajú sa tieto gestá vysvetliť inak, ako silou lásky? Myslím, že nie. Sú tak krásne a fascinujúce, ako aj nepochopiteľné. Boh sa tiež správa nepochopiteľne. „Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou: odo dňa, keď Boh stvoril človeka na zemi; pýtaj sa od jedného konca nebies po druhý: Stalo sa niekedy niečo také veľké ako toto...?“

 

Izrael sa klania Bohu, ktorý je iný než bohovia, čo si uctievajú pohanské národy. Vstupuje do ľudských dejín, vstupuje do života patriarchov a ich rodín, vyberá si ľud, vedie ho, ochraňuje, komunikuje s ním... a neustále ho prekvapuje. Robí nečakané veci, láme ľady. Ak sa Izraeliti divili tomu, čo s nimi Boh robil na púšti, uvedomme si, akým veľkým prekvapením, akou neslýchanou vecou je gesto Božieho vtelenia alebo zostúpenie Ducha Svätého... Tieto gestá sa nedajú vysvetliť inak, ako nepochopiteľnou silou Božej lásky. V jeho prípade však nejde iba o gestá. Boh ako taký je láskou. Preto nielen, že koná prekvapivo, Boh sám je jedným veľkým prekvapením. Odkryl nám, že je živým spoločenstvom, je plný nádherných vzťahov do ktorých sme pozvaní a mocou krstu začlenení aj my sami.

 

Dnes, keď už máme účasť na jeho živote, nechajme sa ním naďalej prekvapovať. A on, láska, bude v nás prekvapovať svet. Prostredníctvom nás sa totiž neustále zjavuje človeku, ktorý sa len diví a nechápavo krúti hlavou.

 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload