Polnočné slovo

25.12.2018

Iste mi dáte za pravdu, ak poviem, že Vianoce si najviac vychutnávajú deti. Tešia sa z pozornosti, z darčekov, z ozdôb... A čo my, dospelí? My sa tešíme, že sa nám podarilo urobiť radosť deťom. Keď sa ako duchovný otec prejdem dnes po sídlisku, viem, že za oknami tých bytov sú mnohé šťastné rodiny. Deti zaspávajú s vysnívanou hračkou v náruči mamky alebo ocka. Nejedno okno však ponúka pohľad na človeka, pre ktorého sú Vianoce aj smutné. Mnohí sú osamelí, zranení, majú rozhádané rodiny, nemajú na svete nikoho alebo trpia bolestivými chorobami, pre ktoré sa im zdá, že život je iba jedným veľkým trápením.

 

Napriek tomu slávime všetci svätú noc. Židia vraj hovorievali, že v dejinách spásy sú štyri sväté noci: Tá prvá je noc, keď Boh povedal: „Buď svetlo!“ Vtedy musela prázdna temnota ustúpiť stvoreniu, ktoré bolo dobré a krásne. Za druhú svätú noc považovali Abrahámovu skúsenosť s obetovaním vlastného dieťaťa. Bola to noc, ktorej tma je skôr symbolická – znázorňuje najťažšiu skúšku viery, akú si človek dokáže predstaviť. Treťou veľkou a svätou nocou bol podľa nich Pánov prechod – Pascha. Domy, ktoré neboli na verajach poznačené krvou baránka, oplakávali prvorodených; ale tí, čo poslúchli Boha, vyšli počas nej triumfálne na slobodu vedení mocnou Božou rukou. Židia hovorili, že štvrtá a posledná veľká noc v dejinách spásy bude tá, v ktorej príde na svet Mesiáš. Mala to byť opäť noc veľkého Božieho triumfu, v ktorej bude porazená temnota a odmenená viera tých, čo poslúchajú Boží hlas. Mala to byť noc, v ktorej Boh nielen prejde pomedzi nás a naše domovy, ale ostane navždy medzi nami. Príde ako Emanuel – „Boh, ktorý je s nami“.

 

My sme ten ľud, čo kráčal vo tmách a uzrel veľké svetlo. Tým svetlom je malý chlapček. Pamätáte, ako prorok Iziáš opisoval príchod Mesiáša? „Vlk bude bývať s baránkom a leopard s kozliatkom; teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať. Krava i medveď sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, siahne rukou do jamy vretenice...“ Kľúčovou postavou tejto noci je naozaj dieťa. Je to chlapček, ktorý má moc krotiť šelmy. Vlk, leopard, medveď, lev a had sú obrazom tých vecí, ktoré spôsobujú, že náš život je ako temná noc, náš život je veľkou skúškou viery. Môžme za nimi vidieť príbuzných, s ktorými máme zlé vzťahy, ale aj samotu, bolesť a čokoľvek iné, čo nás trápi, alebo z čoho máme strach. Chlapček, ktorého predpovedal Izaiáš, tieto šelmy nezabil. Neodstránil ich. Prišiel, aby ich skrotil, aby priniesol pokoj a zmierenie.

 

Za mnohými oknami sa teda dnes večer ozýva radostný detský smiech a my zaň ďakujeme dobrému Bohu. Tam, kde sa z rôznych dôvodov neozýva, nech teraz, uprostred noci, vstúpi Božské dieťa. Nech prinesie mesiášsky pokoj, ktorý nestojí na porazení a zničení druhého, ale na zmierení. Nech je každá šelma, ktorá  vnášala do našich životov strach a temnotu, podriadená tomuto dieťaťu, lebo dnes je tichá noc, svätá noc. Mesiáš, Boh, je s nami a svojou detskou ručičkou žehná tých, ktorí sa rozhodli otvoriť mu dvere svojho srdca.

 

 

 

 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload