Ivan Kravjanský (nekrológ)

5.4.2018

Niekoľko dní pred Veľkou nocou sme sa v Kostole sv. Františka v Karlovej Vsi rozlúčili s naším verným priateľom, dlhoročným šéfradaktorom farského časopisu Svätý Michal, s pánom Ivanom Kravjanským. Pán života ho povolal k sebe na Kvetnú nedeľu v skorých ranných hodinách. 

 

Ing. Ivan Kravjanský sa narodil v Topoľčanoch ako tretie a najmladšie dieťa v rodine železničiara. Mal dve staršie sestry. S obľubou hovorieval, že bol najstarším synom. Vyrastal v železničiarskej rodine, preto sa s rodičmi a sestrami často sťahovali. Gymnázium absolvoval v Prešove. Tam sa zoznámil so svojou životnou láskou Dodou. Vysokoškolské štúdium začal v Bratislave a ukončil ho v Ostrave s titulom banského inžiniera. Ivan a Doda sa v roku 1952 vzali a založili si rodinu. Keďže Ivan dostal umiestenku na stredné Slovensko, presťahovali sa neskôr do Španej Doliny. V tom období sa narodili ich prvé dve deti. Neskôr sa presťahovali do Banskej Bystrice, kde pán Kravjanský viedol Geologický prieskum. V roku 1971 dostal ponuku pracovať v Bratislave na vtedajšom Geologickom úrade ako riaditeľ odboru. Prijal ju a pôsobil tam až do ukončenia profesionálnej kariéry. Odvtedy žil aj s rodinou v Karlovej Vsi.

 Pán Ivan Kravjanský v kruhu rodiny pri oslave deväťdesiatych narodenín.

 

Po roku 1989, keď vznikal kresťanskodemokratický klub v Karlovej Vsi, pán Ivan Kravjanský sa v ňom začal angažovať. Ochotu poslúžiť dobrej veci prejavil aj aktívnym životom v karloveskej farnosti. Niekoľko rokov zastával úlohu šéfredaktora farského časopisu Svätý Michal. Aj po odovzdaní tejto funkcie rád do časopisu prispieval. Okrem toho viedol niekoľko rokov klub Združenia kresťanských seniorov v Karlovej Vsi a nakoniec i celé Združenie kresťanských seniorov Slovenska.

 

Jeho celoživotnou vášňou bola hudba, najmä klasická a ľudová. Rád a dobre spieval, jeho barytón sa často niesol na rodinných a spoločenských podujatiach. V posledných rokoch si pospevoval skoro stále, pamätal si stovky ľudových piesní. Veľmi miloval prírodu a turistiku, na staré kolená aspoň prechádzky po sídlisku. Často cestoval. Ako terénny pracovník nebýval niekedy doma, ale celej rodine bol vždy oporou. Vedel sa svojich detí zastať v škole, keď mali za minulého režimu vyčítané, že chodia na náboženstvo. V ťažkej dobe ich dokázal presvedčiť, že je to správne chodiť na náboženstvo a žiť kresťanským životom.

Pán Ivan bol citlivým, empatickým človekom, ktorý veľmi miloval svoju manželku Dodu a svojich päť detí. Mal dvanásť vnúčat a desať pravnúčat. Vyznačoval sa svojským humorom. Veľmi dobre si pamätal rodinné udalosti. Do konca života mal obdivuhodný prehľad aj v záležitostiach široko rozvetveného príbuzenstva. 

 

Napokon treba povedať, že bol realistom. Príbuzným často vravieval, aby si nemysleli, že sme tu navždy. Tým sa v zásade aj riadil. Tešil sa z každého dňa, z každého stretnutia. Mal rád ľudí, miloval život a prežíval ho až do posledných dní v hlbokom spojení s dobrým Bohom. V stredu 28. marca sme zaň pri zádušnej sv. omši poďakovali dobrému Bohu. Nech mu v nebi ukáže všetko, v čo na tejto zemi úprimne veril! Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti!

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload