O koláči

8.4.2018

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Jn 20, 19-31

Apoštola Tomáša označujeme za „neveriaceho“. Komu tento muž neverí? Vari Ježišovi? Tomáš Ježišovi veril presne tak, ako ostatní apoštoli. Po vzkriesení neveril učeníkom. Ich svedectvo o tom, že Ježiš je živý, mu zjavne nestačilo. Tomáš predstavuje človeka, ktorý by rád veril, avšak slová a skutky nás, veriacich, ho nedokážu presvedčiť.

 

Predstavte si, že taký človek príde do kostola práve na Veľkú noc. V jednej poľskej farnosti by pred niekoľkými rokmi počul takúto veľkonočnú kázeň: „Kristus vstal z mŕtvych! Ale vy tomu aj tak neveríte. Amen.“ Alebo iná mladá žena môže porozprávať, ako so záujmom o kresťanstvo navštívila kostol, kde sa usadila medzi staré dámy. Vypočula si kázeň. Potom sa vrátila i druhý i tretí raz. Vtedy si však ženy začali šepkať, že prišla zvádzať ich mladého kňaza. Dali jej pocítiť, že ten sympatický muž patrí im a ona v kostole nemá čo robiť. Iný príklad je z nášho prostredia. Prišiel medzi nás človek, ktorý sa ešte nikdy nemodlil. Po našej spoločnej modlitbe nechápavo hovorí: „Mám zmiešané pocity, nechápem, prečo pri modlení začínate odrazu všetci hovoriť ako roboti...“

 

Neveriaci Tomášovia, ktorí tu prídu hľadať vieru, sú krásnym zrkadlom toho, ako je naša viera presvedčivá. Tomášovia nás nútia pochopiť, že na tom výbornom koláči, ktorým je kresťanstvo, je mnoho chutných dobrých vecí: je tam šľahačka, ovocie, poleva... ale kdesi v strede je to, čo robí koláč koláčom. To, čo robí kresťanstvo kresťanstvom. Čo by malo byť tým podstatným jadrom? V mnohých krajinách si ľudia mysleli, že tým jadrom je láska k blížnemu. Cirkev sa u nich stala výbornou charitatívnou organizáciou. Inde sa sústredili na školy alebo na činnosť v oblasti umenia, vedy, kultúry... Ale v krajinách, kde sa nám na týchto poliach darí najlepšie, cirkev zaniká. Starí ľudia sa k nej ešte hlásia, ich deti už nie... Cirkevný otec Tertulián hovorieval, že jadrom toho, čo nazývame kresťanstvo, je viera v Kristovo vzkriesenie.

 

Pri príchode na nedeľnú liturgiu potrebujeme my sami okúsiť tomášovský zážitok. Aký je to zážitok? Vstupuješ do večeradla. Kristus toto zhromaždenie pozdravuje liturgickým pozdravom: „Pokoj vám!“. A potom všetko a všetci miznú. Akoby Pán Ježiš prišiel iba kvôli tebe. Obracia sa na teba: „Poď sem, priblíž sa, dotkni sa ma, vlož prst, vlož ruku, nebuď neveriaci, buď veriaci!“ Všimnime si, že Tomášova skúsenosť vo večeradle nemá zmyslovú povahu. Podľa všetkého sa Krista fyzicky nedotkol. Čo sa udialo? V nedeľnom zhromaždení mocno okusuje živého Krista. Aká silná je potom jeho viera... Doteraz ešte nikto nepovedal Ježišovi: „Boh môj!“ On je úplne prvým.

 

Živý Kristus – on je centrom, jadrom toho, čo voláme kresťanstvo. Dáva dušu, podstatu tomu chutnému koláču. Ak to pochopíme a budeme svoje náboženstvo takto žiť, každý, kto medzi nás príde, odíde ako veriaci. Viem o ľuďoch, čo medzi nás prišli ako neveriaci a odišli veriaci. Nie je to tým, že sme dokonalé spoločenstvo. Je to tým, že Pán Ježiš je tu, je medzi nami a je živý...

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload