O volaní do neba

29.9.2018

Ján povedal Ježišovi: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína."

Mk 9, 38-43. 45. 47-48

Človek si predstavuje nebo ako stav alebo miesto, kde nájde úplný pokoj. Pre nás, kresťanov, spočíva nebo v tom, že človek vstúpi do spoločenstva s Ježišom, ktoré nikdy neskončí. Apoštol Jakub v druhom čítaní hovorí, že v nebi nie je až taký pokoj a pohoda, ako sme si pôvodne mysleli. Počuť tam hlas krívd, ktoré sa dejú na zemi. Jakub spomína hriech nevyplatenia spravodlivej mzdy. No Písmo pozná aj iné krivdy, čo volajú do neba: vražda nevinného človeka, hriech Sodomčanov, utláčanie a zotročovanie ľudí, nárek cudzinca, vdovy a siroty...

 

Učeníkov v dnešnom evanjeliu vôbec nezaujímalo, že ktosi núdzny potreboval pomoc. Neboli to oni, kto odpovedal na jeho volanie. Oni riešili jedine skutočnosť, že mu pomohol človek, čo nepatril do spoločenstva tých, čo sú s Ježišom. 

 

Príhoda nadväzuje na rozprávanie z minulého týždňa. Ukazuje, že učeníci stále nevedia byť maličkými. Ježiš od nich nevyžaduje detinskosť. Byť maličkým znamená, že človek sa nemá cítiť tak dôležitý, aby mu jeho postavenie bránilo pomáhať tam, kde treba. Príkladom sú svätci, čo už dosiahli nebo. Sú slávni, sú hrdinovia, sú „celebritami“. Ale oni v nebi ozaj počujú volanie núdznych ľudí zo zeme a pomáhajú im.

 

Pamätajme, že podľa Písma k Pánu Bohu do neba nevystupuje len krik vážnych hriechov, ale aj vôňa modlitby, vôňa dobrých skutkov, vôňa úprimného pokánia a obiet. To všetko je šanca pre nás, Ježišových učeníkov. Ale musíme byť maličkí...

 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload