O posvätnej geografii

15.9.2018

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“

Mk 8, 27-35

Myslím, že dnešné evanjelium nepochopíme bez krátkeho úvodu do toho, čo môžeme pokojne nazvať posvätnou geografiou. Zemepisné údaje majú totiž v Biblii neraz aj teologický význam. Ježiš napríklad začal ohlasovať evanjelium v najnižšie položenom mieste na našej planéte, v Betánii za Jordánom. Dnes sa to miesto, na ktorom ho Ján pokrstil, nazýva Bethabara. Keď Boh zostupuje z neba, aby nás do neba priviedol, zíde celkom dolu, najnižšie, ako sa len dá. V podobnom duchu treba chápať jeho zostúpenie k zosnulým. V Ježišovej skúsenosti so svetom mŕtvych vrcholí jeho zostúpenie a začína sa cesta k jeho i nášmu osláveniu.

 

Okolie Cézarey Filipovej, to je tiež geografický údaj s teologickým významom: pre Židov je totiž stredom a srdcom sveta Jeruzalem. Čím si od neho ďalej, tým ďalej si od Boha a od cieľa svojho života. Cézarea ako zemepisný bod prezrádza, že Ježiš a učeníci neboli nikdy od Jeruzalema tak ďaleko (170 km). Z predošlých nedieľ si pamätáme, že mu neverili, nepočúvali ho. Boli s ním, ale od Boha a jeho ciest sa neustále vzďaľovali. V Cézarey sa obrátili. Ako? Zastali, otočili sa a začali kráčať k Jeruzalemu. Pri tejto udalosti sa rozdeľuje evanjelium na dve polovice. Tak dôležité bolo teda Petrovo vyznanie...

 

Jeden mladý jezuita sa raz pýtal duchovného otca, na akú úroveň sa má vypracovať, aby stretol a spoznal Ježiša. Duchovný otec mu povedal: „Neboj, Ježiš príde vždy tam kde budeš ty.” Myslím, že toto je kľúč k dnešnému evanjeliu. Ježiš pôjde s tebou do najväčších hĺbok a bude ťa sprevádzať i na cestách, ktoré absolútne do cieľa nevedú. Pôjde trpezlivo po tvojom boku. Bude hovoriť a vysvetľovať, aj keď nebudeš počúvať. Zájde i na koniec sveta, len aby sa raz dočkal chvíle, keď sa otvoríš na Ducha Svätého a vyznáš kým je.

 

Na príklade apoštola Petra vidíš, že vyznanie viery neznamená ešte dokonalé akceptovanie Ježišovej cesty. Dá sa však povedať, že sa ním začína tvoja cesta uberať správnym smerom. Preto nie je a nikdy nebude jedno, či vieru vyznávaš alebo nie.

 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload