O otvorenom človekovi

9.9.2018

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“

Mk 7, 31-37

Pán Ježiš sa narodil v židovskom národe. Jeho kázne boli adresované Židom. Dokonca vo chvíli, keď posiela učeníkov do sveta, zakazuje im ísť k pohanom. Vieme, že prišiel spasiť celý svet, ale (on sám vie prečo) svoj pozemský život rezervoval židovskému národu. Keď dokoná dielo vykúpenia, ohlasovanie spásy celému zvyšku sveta bude v ich rukách. V rukách Židov...

 

Po nasýtení zástupu chlebmi nastal však vážny problém. Nepochopili ho. Neustále pozerali na Ježiša, ako na toho, čo im, Židom, (a iba Židom) zabezpečí jedlo bez roboty, prosperitu, svetový politický úspech... Pamätáte, že Ježiš svoje znamenie s chlebom obšírne a trpezlivo vysvetľoval (celý mesiac sme po nedeliach počúvali katechézu o chlebe). Ale oni boli stále ako hluchí.

 

Idú teda k pohanom do Týru, Sidonu a dekapolského kraja. Je to pedagogický krok podobný tomu, aký urobil Sokrates, keď chcel vzdelaným Grékom dokázať, že pravda je vnútri každého človeka. Sokrates nechal priviesť úplne negramotného otroka a kladením dobre premyslených jednoduchých otázok, na ktoré otrok odpovedal, ho priviedol k definovaniu Pytagorovej vety. Židovskí učeníci musia vidieť pohana, ktorý nepočúva a tým pádom nevie ani správne rozprávať. Lebo toto je presne ich problém. Nebudú schopní hlásať evanjelium, keď nedokážu Ježiša počúvať a pochopiť.

 

Prosím, teraz si všimnite, že uzdravenie z „choroby“ sa nekoná slovami: „počúvaj“ a „hovor“. Uzdravenie sa koná slovami „otvor sa“.

 

V roku 2014 natočil francúzsky režisér Philippe de Chauveron film, ktorý u nás poznáme pod názvom „Čo sme komu urobili?“. Je to komédia o jednej francúzskej rodine. Starší manželia sú veľmi konzervatívne orientovanými katolíkmi. V živote sa im stane katastrofa. Majú štyri krásne dcéry, z ktorých prvá sa vydá za moslima, druhá za Žida, tretia za Číňana. Utrápení rodičia sa nesmierne potešili, keď im najmladšia dcéra oznámila, že sa chce vydať a jej snúbenec je katolík. Prišli na prvé stretnutie s budúcim zaťom dobre naladení, úsmev im ale okamžite zamrzol, keď ho zbadali. Pochádzal z Afriky a mal úplne čiernu pleť.

 

Keď okolo roku 60 evanjelista Marek dopísal svoje evanjelium a kresťania ho čítali po prvý raz, rozumeli, čo je „Effeta“ a rozumeli i čudným gestám s prstami v ušiach a ústach. Toto slovo a gesto malo od prvých dní Kristovej cirkvi svoje miesto v krstnej liturgii. Sprevádzalo a dodnes sprevádza každého, kto sa v krste stal Ježišovým učeníkom. Kresťan je svojou podstatou na základe krstu otvoreným človekom. Je otvoreným tak na Ježiša, ako aj na druhých ľudí. A podľa toho, ako je otvorený na druhých, vieme, ako sa otvoril na Ježiša a ako pochopil jeho evanjelium.

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload