O hostine

15.10.2017

 

Potom povedal svojim sluhom:‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. (Mt 22, 1-14)

 

Židovské posvätné knihy kritizovali svet, v ktorom každý myslí len na seba. Je to svet, v ktorom sa žije ťažko. Každý chce byť pánom nad tým druhým. Každý sa chce dobre nakŕmiť na účet iného. Planéta je v dôsledku toho bojiskom, na ktorom silnejší neustále ponižuje, trápi a vykorisťuje slabšieho. V Izraeli existovalo presvedčenie, že veci sa jedného dňa zmenia a táto katastrofa bude ukončená. Nádej na lepšiu budúcnosť bola obrátená k proroctvu Izaiáša o hostine pre všetky národy – o tom, že jedného dňa zasadne celé ľudstvo k stolu ako jedna veľká rodina. Rabíni neverili, že niečo také sa môže stať ešte v tomto svete. Učili, že tento Boží sen je záležitosťou budúceho veku, nebeského kráľovstva, ktoré nastane v ďalekej budúcnosti, v posmrtnom živote. Nikto neveril, že by sa stalo realitou už za našich dní.

 

Kristus však áno. On obhajuje názor, že k tejto hostine má dôjsť už  v našich dňoch. Nemieni ju odkladať na neurčito. Matúšovo evanjelium je kniha o tom, že nebeské kráľovstvo prišlo práve v ňom, v Kristovi. To on je tým kráľovstvom! Jeho osoba je pozvaním k životu v novom obnovenom svete, ktorý sa podobá na radostnú hostinu, priam kráľovskú svadbu.

 

Ježišovi poslucháči, boli to jeruzalemskí kňazi a predstavitelia židovskej obce, sa pri počúvaní podobenstva spoznávajú v tých, čo pozvanie na hostinu neprijali. Je to nepochopiteľné, keď človek dostane pozvanie na kráľovskú svadbu a neprijme ho. Ide totiž o veľkú česť. Mnohí z nich ale túto česť radšej odmietnu, lebo pochopili, čo Ježišovo pozvanie znamená. Prijatie pozvania k stolu v Božom kráľovstve znamená zmenu zmýšľania, veľký obrat životnom štýle, v nazeraní na Boha, na svet a na druhého človeka. Znamená úprimné prijatie evanjelia za svoj životný program a svoj životný štýl.

 

V Božom kráľovstve platia totiž slová žalmu: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, pri tomto stole je len jeden Pán. Ostatní sú bratia a sestry, je to veľká rodina pokrstených. Ide o stôl, pri ktorom si nemáš schválne sadať na popredné miesto. Obsluhuje a najnižšie práce tu vykonáva najvyššie postavená osoba. Kráľ nás udivuje a zahanbuje láskou i pozornosťou, ktorú si nezaslúžime. Pritom vyžaduje, aby sme sa i my správali rovnako.

 

Toto pekné podobenstvo spomína i násilie. Tých, čo nechceli prísť, stihne trest. Matúš si pamätá krvavé obrazy Jeruzalema v roku 70, keď Rimania zničili chrám, pozabíjali kňazov a všetko vyplienili. Chápe to ako dôsledok odmietnutia pozvania k životu v novom svete, kde by sa všetci riadili zákonom evanjelia. Spoločnosť, ktorá túto zmenu odmieta, čaká pohroma, ktorá nie je Božou pomstou, ale dôsledkom, ovocím rozhodnutia ostať pri starom myslení.

Ďalšie násilie okúsil zdanlivo nevinný muž, ktorý nemá svadobné rúcho. Zviažu mu ruky i nohy a vyhodia ho von. Jeho nepripravenosť je zdanlivo pochopiteľná. Pôvodne pozvaný nebol. Je z tých, ktorých sluhovia našli len tak, na ceste.

Rúcho – habitus, znamená ale v klasickej symbolike niečo ako zvyk, spôsob jednania, životnú filozofiu. Podobenstvo teda hovorí, že sa nedá byť kresťanom, sedieť s Kristom okolo stola a pritom neakceptovať nové myslenie, neosvojiť si nový pohľad na svet. 

 

Keď sme už teda zhromaždení ako bratia a sestry okolo tohto stola, na ktorom nám sám Kráľ pripravuje hostinu, obnovme svoje rozhodnutie obliecť si znovu svadobné rúcho, ktoré nám bolo v krste odovzdané. Pokúsme sa predtým, ako vystrieme ruku za eucharistickým pokrmom, skutočne prijať logiku evanjelia aj so všetkými nárokmi, ktoré kladie na náš život.

Tags:

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload