O pomste

17.9.2017

 

 

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. (Mt 18, 21-35)

 

 

 

Človek má do svojej prirodzenosti vpísanú potrebu spravodlivosti. V dôsledku hriechu je však táto prirodzenosť ranená, preto je medzi ľuďmi bežné, že od svojich vinníkov vyžadujú aj viac, ako by bolo spravodlivé. Možno si pamätáme na Lamecha, ktorý hovorí: „Zabijem muža, čo ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie. Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedem ráz“. (Gn 4,24) Židovská tradícia musela vytvoriť systém, ktorý mal byť spravodlivý a zároveň mal chrániť hriešnika pred neprimeranou pomstou. Biblia preto uznáva zásadu „oko za oko, zub za zub“ – každý platí, koľko dlhuje, nie viac, nie menej.

 

Spravodlivá rekompenzácia krívd nie je zlá. Talmud hovorí, že ak budeme dobrí voči tým, ktorí sú zlí, zachováme sa zle k tým, ktorí sú dobrí. Voltair, že ak odpustíme zločin, stávame sa jeho komplicom. Nietsche hlásal, že kto odpúšťa, nie je schopný zastať sa svojich práv. Ježiš však hovorí, že hriešnikovi máme odpustiť vždy. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedem krát. Musíme priznať, že iného Krista, ako milosrdného a odpúšťajúceho si ani nevieme predstaviť.

 

V jednej farnosti žila pani, ktorá tvrdila, že sa jej zjavuje Ježiš. Farár jej neveril. Vymyslel preto skúšku: prikázal žene opýtať sa Ježiša, aké má farár hriechy. Na druhý deň ho pani vyhľadala a povedala: „Pán Ježiš vám odkazuje, že na vaše hriechy už dávno zabudol“.

 

Tento postoj k hriešnikom sa človeku páči zväčša dovtedy, pokiaľ Ježiš nežiada, aby sme sa chovali aj my podobne ako on. Evanjelium kladie na nás skutočne náročné požiadavky, ktoré sú akoby „proti prirodzenosti“. Na tom vidíme, aká je to dobrá kniha. Viete, aké kritérium určil Franz Kafka pre dobrú knihu? Kafka hovorieval, že ak nás kniha, ktorú čítame, nezobudí tak, ako úder do hlavy kladivom, vôbec by sme ju čítať nemali. Knihy, ktoré nás pobavia a rozveselia nepotrebujeme. Môžeme sa zaobísť pokojne aj bez nich. Potrebujeme knihy, ktoré nás hlboko znepokoja a poznačia náš život. Evanjelium má meniť život, preto je miestami silnou kávou, avšak veľmi, veľmi dobrou knihou.

 

Ježiš ilustruje požiadavku milosrdenstva podobenstvom o dvoch dlžníkoch. Prvý dlží pánovi astronomicky vysokú sumu, ktorá zodpovedá odmene za 90 miliónov pracovných dní (200 000 rokov práce). Pán mu na požiadanie milosrdne odpúšťa. A tento sluha má dlžníka, ktorého dlžoba nie je malá, ale s tou, čo odpustili jemu, sa nedá porovnať. Hoci ho dlžník pokorne prosí o odpustenie, sluha tvrdo vyžaduje spravodlivosť. A nik mu to nemôže vyčítať, ani my, lebo je to ozaj spravodlivosť. Iba jedna osoba má právo hnevať sa naň – ten dobrý a milosrdný pán, pre ktorého je jeho správanie nepochopiteľné a neakceptovateľné.

 

Požiadavka spravodlivosti je prirodzená a nedá sa jej protirečiť. Kresťan je ale pozvaný k milosrdenstvu a ono nie je požiadavkou spravodlivosti. Je požiadavkou našej príslušnosti k Bohu. Je postojom, ktorý si osvojujeme od samého Boha, Nebeského Otca. Tento Otec si ale môže vzbudiť deti aj z kameňov na púšti (Mt 3,9). Preto pamätajme, že jeho skutočnými deťmi budeme vtedy, ak budeme aj konať jeho skutky.

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload