O ceste po hladine

13.8.2017

 

 Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.

(Mt 14,29-32)

 

Hrdinami mnohých filmových príbehov sú ľudia, ktorí majú nadľudské schopnosti. Hovoríme im superhrdinovia. Aj v Biblii máme superpostavy. Je tam odvážny Peter, ako sa prechádza po hladine mora, mocný Samson, ktorý roztrhne zúrivého leva na dvoje holými rukami, šikovný Dávid, ktorý kamienkom a prakom porazí po zuby ozbrojeného Goliáša, krásna a múdra Judita, ktorá sama porazí nepriateľskú armádu a odtne hlavu zlého Holofernesa... V pozadí všetkých týchto ikon sa ozýva jedno a to isté echo, výzva, ktorú v živote dostáva od Boha každý človek - pustiť sa do niečoho, čo zdanlivo prevyšuje jeho schopnosti. Existujú rôzne spôsoby, ako môže človek na takúto výzvu zareagovať.

 

Cirkevný reformátor Martin Luther po určitej skúsenosti rehoľného života usúdil, že kňazský celibát je neprirodzený a nie je možné ho zachovávať. Manželstvo si však Luther vážil. Považoval ho za životný stav, ktorý je v zhode s pôvodným Božím plánom. Akonáhle získal vplyv, povinný celibát zrušil a dovolil kňazom, mníchom a mníškam, aby sa ženili a vydávali. Aj dnes mnohí celibát kritizujú, ale na rozdiel od Luthera, im už nevonia ani manželstvo. Do manželstva dnes takmer nikto nechce vstúpiť. Ľudia sa boja. Neveria, že láska môže trvať až do smrti. Považujú to za nemožné.

 

Biblia nezatvára oči pred našim strachom z toho, čo sa nám zdá nemožné. Pripravuje nás na všetky, aj na tie najťažšie výzvy. Prvé čítanie dnešnej nedele je o Eliášovom stretnutí s Bohom. Ide o veľmi peknú epizódu. Boh sa zjaví nádherný, mocný, príjemný. Žiaden oheň, búrka, zemetrasenie. Prichádza v sviežom vánku, ako pohladenie. Prorok si v tejto epizóde dobíja batérie. Zažil totiž stroskotanie svojej misie, zahanbenie, prenasledovanie, útek do púšte, túžbu po smrti... Teraz hľadí do Božej tváre a je šťastný. Chytá druhý dych, schádza z vrchu naplnený energiou a odvahou. Potom už robí správne kroky, získava úspech, dejú sa zázraky... Príbeh sa končí tak, že prorok, ktorý kedysi žobral na púšti o smrť, neumiera. Boh posiela ohnivý voz a Eliáš je po úspešnom skončení svojej misie vzatý priamo do neba (2Kr 2).

 

Takýmto spôsobom vyjadrenia chce Biblia povedať, že ak sa človek zahľadí do Božej tváre, neexistuje preň viac úloha, ktorú by nezvládol. Človek dostáva k povolaniu, ktoré je nad jeho sily, aj niečo, čo mu pomáha prekonať úplne všetky ľudské obmedzenia. Hoci aj smrť.

 

Všetko môže skončiť dobre: prorok zvládne misiu, Peter kráča po hladine mora, kňazi žijú dodnes v celibáte, existujú mnohé šťastné manželstvá... To, čo sme si možno v našom živote nedokázal predstaviť a považovali sme to za nemožné, sa vo svetle evanjelia a vo svetle Ježišovej Božskej tváre stáva možným. Veci môžu ísť, pôjdu... Má to byť naša vlastná cesta po hladine mora – veľký úspech – ale len dovtedy, kým budeme Ježišovi veriť a nespustíme oči z jeho Božskej tváre. 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload