2. Veľkonočná nedeľa

23.4.2017

Spoločenstvo veriacich má od dňa vzkriesenia tendenciu dať sa dokopy a zamknúť za sebou dvere. Učeníci prežívajú už aj deň vzkriesenia zamknutí v izbe. Údajne zo strachu pred Židmi. Tento pojem označuje u Jána svet, ktorý neuveril, svet, ktorého sa učeníci spočiatku veľmi báli.

 

Je nočná hodina, dvere sú zamknuté, vstup je na dohodnutý signál. Ak si jeden z nich, osvedčil si sa, uznali ťa za hodného, môžeš vstúpiť. Vovedú ťa do príjemného spoločenstva, kde sa všetci poznajú, majú sa radi, pomáhajú si, poslúchajú ustanovené autority, hovoria divným svojským jazykom. Ale ak by vstúpil do tejto voňavej bublinky niekto nepovolaný, alebo by sa nedajbože ozval akýsi kritik... je zle. Strach, ktorý nás ovláda, pôsobí, že na narušenie reagujeme agresívne. Kto sa bojí, nediskutuje. Keď je pritlačený konfrontovať sa s iným názorom, neargumentuje, len vykrikuje svoje pravdy a obvinenia, čím prinúti narušiteľa stiahnuť sa. 

 

Zo state, ktorú dnes čítame, vidieť, ako sa spoločenstvo budované na strachu zameriava len na seba. Robí to do takej miery, že môže úplne stratiť z dohľadu samého Krista. Ježiš sa v izbe medzi učeníkmi nezjavil. Ján nehovorí o zjavení. Ježiš proste prišiel a stal si doprostred. Bol tam celý čas prítomný. Evanjelista jasne hovorí, že kým sa živý Pán nepostaví doprostred nás, budeme sa správať ako divná sekta ustráchaných chudákov...

 

Čo sa ale deje, keď v centre konečne stojí vzkriesený Pán Ježiš? Všetci vidia, že ten, kto daruje svoj život z lásky, vstupuje do nového Božieho života a jeho pozemský život, nech by skončil akokoľvek, nemôže byť v nijakom prípade stratený. Táto skúsenosť prináša ohromné oslobodenie. Odrazu majú všetci v sebe istotu, radosť, dosiaľ nepoznaný pokoj. Toto je dar, ktorým Ježiš prekypuje a ktorý po zmŕtvychvstaní všade okolo seba rozdáva.

 

Tomáš je asi jediný, kto sa nebál byť von. Zdá sa pravdepodobné, že už v deň vzkriesenia došlo medzi učeníkmi k nejakej konfrontácii, po ktorej spoločnosť opúšťa dôležitá osobnosť, apoštol, ktorý šiel radšej svojou cestou. Tento apoštol pripomína ľudí, ktorí sa niekedy aj oprávnene pokúšajú kritizovať, čo v cirkvi nejde správnym smerom. Evanjelista trvá však na tom, že mimo nedokonalého a občas aj dezorientovaného spoločenstva, akým je cirkev, živého Krista nenájdeme. Ak Tomáš túžil vidieť ho a zažiť, ak túžil po radosti a pokoji, ktorým je naplnené veľkonočné spoločenstvo učeníkov, musel sa pokorne vrátiť medzi bratov. Urobil to a hneď videl, že spravil dobre.

 

Dnešná nedeľa je Nedeľou Božieho milosrdenstva. Nikomu nemáme odoprieť odpustenie a znovuprijatie, ak túži podobne ako Tomáš, vrátiť sa medzi nás a stretnúť živého Pána Ježiša. Pritom nie je vylúčené, že niektorí z nás sa objavili práve v Tomášovi, že sa v ňom vidia. Dôležitý postreh pre nich: aj Tomášovia musia byť milosrdní k svojmu spoločenstvu, ktoré občas robí chyby a zlé rozhodnutia...

 

Všetci potrebujeme milosrdenstvo, radosť a pokoj, ktorý živý Pán Ježiš rozdáva. Budujme teda naše spoločenstvo na ňom a okolo neho. Jedine to nám dá istou, že sa od seba navzájom nevzdialime, a misiu, ktorú nám Pán Ježiš zveril, zvládneme...

 

Tags:

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload