Veľkonočné zamyslenie

16.4.2017

Tí, ktorí Krista pred troma dňami zradili a opustili, nesmelo zbierajú odvahu ísť aspoň zaplakať na jeho hrob. Ženy prinášajú vonné oleje na pomazanie, avšak s vedomím, že pomazanie už nie je možné vykonať. Ľudia idú k hrobu, ktorý je už otvorený a Ježišovo telo sa tam už nenachádza. 

 

V týchto dňoch veľakrát zaznejú slová anjela, ktorý v prázdnom hrobe hovorí, že nemáme hľadať živého medzi mŕtvymi. Kristus, v ktorého veríme, nie je totiž múmia, ktorú treba natierať, lebo inak by páchla. Pána Ježiša netreba ani resuscitovať, ani udržiavať pri živote. Nie je živým Bohom vďaka tomu, že my sme dobrí katolíci, že sa modlíme, že dodržujeme tradície, že sme aktívni vo farnosti... Dielo vzkriesenia zvládol aj zradený a úplne opustený, bez nás.

 

Veľkonočné ráno je moment, ktorý nás učí pokore. Všetkých, čo stoja nad prázdnym hrobom, usvedčuje totiž zo zrady a hriechu. Kristus zvíťazil, keď sme všetci spali. Cirkev preto hlása, že veľkonočné ráno je dňom, ktorý učinil Pán. Ku Kristovmu víťazstvu nechýba nič, čo by mohol alebo mal dodať človek. V tejto trápnej chvíli má byť ale kresťan tým, kto sa odhodlá ku Kristovmu víťazstvu jednoducho pridať...

 

Ako inak môžem po tom, čo som ho opustil a zradil prežiť svoje veľkonočné stretnutie s ním? Vyznávam hriechy a prosím o odpustenie. Takto zvíťazím aspoň sám nad sebou, hoci nad svojimi hriechmi nie. Nad nimi zvíťazil Pán Ježiš. Moje stretnutie so vzkrieseným Kristom bude napokon radostným stretnutím dvoch víťazov, ktorí idú spolu sláviť svoj veľký triumf.

 

 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload