Kvetná nedeľa

8.4.2017

Synoptické evanjelia sú koncipované ako jedna veľká cesta, dlhá púť, na ktorej Ježiš so svojimi učeníkmi vystupuje do Jeruzalema. Teraz sú už v cieli. Ježiš stojí na Olivovej hore. Panorámu Jeruzalema má ako na dlani. Vysoké múry, bašty a brány, obrovský chrám a rušné ulice...

 

Dosiaľ sa Ježiš zdráhal užívať mesiášsky titul Kráľ. Učeníkom zakazoval ohlasovať ho takto. Teraz sa však všetko mení. Ježiš si dá záležať na tom, aby bol jeho vstup do Jeruzalema naozaj kráľovský.

 

Jazda na osliatku sa na prvý pohľad nezdá hodná kráľa. Je to ale úplne v poriadku. V čase mieru izraelskí králi nejazdili na koňoch. Jazdili na osliciach. A Ježiš je Kráľom pokoja. Využíva kráľovské privilégium sedieť na zvieratku, na ktorom dosiaľ nesedel nikto. Uzurpuje si tiež právo kráľa skonfiškovať dopravný prostriedok. Prestieranie šiat na cestu je zase gesto, ktoré patrí k obradom kráľovskej intronizácie. A Ježiš ho prijíma...

 

Medzi riadkami cítime naplnenie starozákonných proroctiev o definitívnom, mesiášskom vládcovi, o ktorom proroci hovoria, že bude panovať od mora až k moru a od rieky až na kraj zeme (Ž 72,8). Tohto kráľa prisľúbil Izraelu Boh a národ po ňom túžil tisíce rokov.

 

Vstup Ježiša do Jeruzalema je vstupom do tzv. Veľkého alebo Svätého týždňa. Ide o veľký a svätý čas Ježišovho obetovania sa na kríži. Táto obeta je kresťanmi nazývaná Baránkovou hostinou, alebo dokonca Baránkovou svadbou. Pre kresťanov je teda to, čo ideme prežívať, v prvom rade sviatkom lásky. A podobne to vnímali aj Židia. Na Veľkú noc si pripomínali lásku Pána Boha voči jeho ľudu a čítali knihu Veľpieseň. I Pán Ježiš ju čítaval na Veľkú noc, každý rok... Evanjelista Matúš pripomína slová proroka Zachariáša, ktorý upozorňuje dcéru Sionskú – Jeruzalem – takto: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe (Zach 9,9). Aj v knihe Veľpieseň sa ale spomína podobný moment. Približuje sa kráľ a milovaná volá: Hľa, môj milý stojí za naším múrom, nazerá cez okno, díva sa cez mreže (Pies 2,9b). Hneď na to sa slova ujíma urodzený ženích:

 

Vstaň, moja priateľka, kráska moja, poď! Pozri, zima prešla, dážď ustal, odtiahol preč. Kvety sa zjavujú na zemi, čas spevu sa priblížil, aj hlas hrdličky počuť v našom kraji. Na figovníku rastú mladé plody a kvety viniča rozdávajú vôňu. Vstaň, moja priateľka, kráska moja, a poď! Holubica moja v trhlinách skál, skrytá v skalných previsoch, ukáž mi svoju tvár, dožič mi čuť tvoj hlas, veď tvoj hlas je príjemný a tvoja tvár ľúbezná (Pies 2,10b-14).

 

Ak máme hovoriť slovníkom knihy Veľpieseň, tak tajomstvom Svätého týždňa je vytúžené stretnutie s tým, po ktorom sme z celej duše túžili... Kristus prichádza na svoju svadbu. Ide navždy spojiť svoj život s tvojím životom. Svedkom tejto významnej udalosti bude celé stvorenie, ktoré sa s jeho príchodom prebúdza k novému životu. Zima je preč, kvitnú kvety, šíria sa vône, vtáčiky spievajú a kráľ prišiel, aby sa ti z lásky úplne daroval, aby ti dal svoj život, svoje telo i svoju dušu na drevenom lôžku kríža.

 

Milý kresťan, ako by si mohol v tejto chvíli skryť svoju tvár? Vstaň a vyjdi mu v ústrety. Otvor mu s dôverou celé svoje srdce. Otvor veľkú náruč. A sláv tieto sviatky ako nikdy predtým.

 

Tags:

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload