5. pôstna nedeľa v roku A

1.4.2017

Dnes budú hrdinami nedeľného evanjelia traja súrodenci: Marta, Mária a Lazár. Ich dom v Betánii je veľmi zvláštnou domácnosťou. Nikdy sa v Písme nespomína, že by tam bol nejaký otec, matka, deti, alebo svokrovci. Všetci v Betánii sú sestrami a bratmi, ktorých Ježiš miluje. Tým domom je v skutočnosti cirkev.

 

 

Príbeh o Lazárovi je zjavením toho, kam až siaha evanjelium, ktoré táto cirkev ohlasuje. Lúč radostnej zvesti, ktorú ohlasujeme, preniká dokonca až do temnoty našich hrobov. Znázorňuje to i chrám, ktorý vztýčili talianski architekti nad hrobovou jaskyňou Lazára v Betánii. Bazilika je projektovaná ako veľká tmavá hrobová komora. Výrazné denné svetlo do nej preniká len z okrúhleho otvoru na vrchole kupoly. Je to svetlo z neba.

 

Evanjelium o Lazárovi a jeho sestrách počúvame často pri pohrebných obradoch. O čom to hovorí cirkev ľuďom, ktorí stoja nad hrobmi svojich milovaných? V prvom rade im treba vysvetliť, že smrť nie je ich priateľka. Ak totiž umiera starý človek po dlhom utrpení a nám bolo už ťažko trpieť spolu s ním, prepadáme niekedy pokušeniu nazvať smrť, ktorá nás navštívila, vykupiteľkou. Je to ale veľký omyl. Naším jediným Vykupiteľom je vždy a v každej situácii len a len Kristus. Kresťanská Biblia pokladá smrť za nepriateľku človeka a v predposlednej kapitole Svätého písma predpovedá jej definitívne porazenie (porov. Zjv 20,14). Smrť sa však nedokáže maskovať a zjaví sa v celej svojej hrôze a škaredosti vtedy, keď siahne na niekto ako bol Lazár: na mladého človeka so životnými plánmi, plného sily, šikovného a zábavného, obklopeného priateľmi, možno dokonca veľmi zbožného. Zdá sa spravodlivé, že Pán Ježiš by mu mal pomôcť a od smrti ho zachrániť. Evanjelium ale hovorí, že Ježiš sa dopočul o Lazárovej chorobe, no schválne za ním nešiel včas. Nechal ho umrieť, aby sa zjavila Božia sláva.

 

V Betánii Ježiša nikto nedokáže zastúpiť. Vďaka tomu, že neprišiel, došlo mnoho iných ľudí. Chcú rodinu utešiť, pomôcť im. Sestry musia počúvať slová, aké zvykneme hovoriť v podobných situáciách i my: Nič sa nedá robiť, život musí ísť ďalej." Alebo: Jeho pamiatka žije v našich srdciach." Zo slušnosti hovoríme: Prijmite našu úprimnú spoluúčasť na vašom zármutku.“ Každý, kto už bol v pozícii pozostalých, pamätá, že naučené frázy, ktoré ľudia bezducho opakujú, skutočnú útechu neprinesú. Občas dokonca pôsobia až ako meče, ktoré opakovaním len jatria krvácajúce rany smútkom doráňanej duše...

 

K stretnutiu s Ježišom napokon predsa dochádza, ale nie v Betánii, nie v dome, ktorý sme nazvali cirkvou. Marta stretne Ježiša mimo, pred dedinou. Nenechá ho nič povedať. Musí totiž zo seba dostať všetko, čo sa v nej už niekoľko dní kvasí: „Nemohol si niečo urobiť? Prečo si nepoužil svoju moc, keď je pravda, že si ho tak miloval? Keby si bol tu, neumrel by, ale aj tak v teba verím!“ Napriek bezradnosti, smútku a sklamaniu, vyznáva Marta vieru. A nie raz. Druhýkrát to robí, keď Ježiš tvrdí, že Lazár vstane z mŕtvych". Marta vraví: „Áno, viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení!“ Ježiš jej vysvetľuje: „To ja som vzkriesenie. To ja som život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“ Tu si už ale musíme všimnúť, že z Marty sa vyznania viery sypú ako z encyklopédie a že stále menej sledujú to, čo hovorí Ježiš. Marta na Ježišove slová nereaguje. Miesto toho chrlí: „Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

 

Marta vie hovoriť o viere ako kresťan, ktorý sa znamenite naučil katechizmus. Ale keď ju Ježiš postaví pred hrob a káže odvaliť kameň, nechce to urobiť. V skutočnosti až tak veľmi Ježišovi neverí, ešte mu zjavne celkom nedôveruje. Ešte nechápe, kým Ježiš v skutočnosti je... 

 

Nad hrobom už naučené frázy nemajú nijakú moc. Všetky barličky sa lámu. Preto je smrť našich drahých užitočná skúsenosť. Núti nás, aby sme konečne siahli po úprimnej viere. Cirkev nad hrobom opakuje slová Vykupiteľa: „To ja som tvoje vzkriesenie, ja som tvoj život. Veríš mi, či nie? Ak musíš zostúpiť dole do hrobu (a ty musíš), urob to v tejto viere. Pevne sa ma chyť, prijmi ma. A neboj sa. Budeš žiť.“ Možno si to, milý kresťan, nijako nevieš predstaviť. Sleduj teda, ako sám Ježiš o niekoľko dní obetuje svoj život, umrie a pôjde do hrobu. Všetko, čo sa s ním stane potom, stane sa neskôr aj tebe. Ale musíš mu veriť skutočne, nielen naučenými frázami...

Tags:

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload