4. pôstna nedeľa

27.3.2017

 

V starovekej literatúre sa niekedy stretávame s levom, ktorý figuruje ako symbol zmŕtvychvstania. Ľudia totiž verili, že levie mláďatá sa rodia mŕtve a slepé. Ožijú a otvoria oči až po troch dňoch, keď prichádza ich otec a dýchne na ne.

 

V sérii textov Jánovho evanjelia, ktoré čítame v príprave na krst a na slávenie Veľkej noci, je ten dnešný bohatý na veľmi podobnú symboliku. Počúvame príbeh o mužovi, ktorý sa narodil slepý a svetlo sveta uzrie pri stretnutí s Kristom. Slepec nemá meno. Je to jednoducho človek. V knihe Genezis sa na označenie pojmu človek používa hebrejský výraz adam. Ide významný detail, symbol. Evanjelista vie, že synovia človeka/adama sa rodia duchovne slepí a duchovne  mŕtvi, lebo sa rodia v hriechu. Mnohí sa nazdávali, že muž je slepý, lebo zhrešil on, alebo jeho rodičia. Ježiš ale vie, že v skutočnosti sa my, ľudia, všetci rodíme ako slepci. Deti Adama sa rodia v hriechu.

 

Zdá sa, že s tým všetkým súvisí aj nezvyklé gesto, ktorým Ježiš slepca uzdravuje. Čo značí miešanie zeme a slín? Lekárska veda pred dvoma tisícročiami nevedela, odkiaľ sa v našich ústach berú sliny. Nepoznali sme slinné žľazy. Vládlo preto presvedčenie, že sliny sú kondenzovaným ľudským dychom. V knihe Genezis sa hovorí, že Boh stvoril človeka z hliny a oživil ho dychom svojich úst. Gesto, ktoré Ježiš koná slepcovi, je teda veľmi podobné gestu Stvoriteľa v okamihu stvorenia Adama. Kristus sa nám tu teda zjavuje ako Boh, ako Stvoriteľ plný sily a života, ktorý prichádza, aby oživil svoje mŕtve stvorenie, aby mu  odpustil hriechy, otvoril mu oči a vyviedol ho z tmy do nového života na svetlo. Neprichádza rúcať a búrať náš svet poznačený hriechom. Prináša doň uzdravenie, odpustenie a vieru. 

 

Pred týždňom sme s Ježišom diskutovali pri studni, v ktorej sme rozpoznali kresťanskú krstiteľnicu. K symbolu krstnej vody, ktorá očisťuje a hasí smäd, sa dnes pridáva ďalší veľkonočný symbol, ktorým je svetlo - symbol viery.

 

Spomeň si, kresťan, že na Veľkú noc sa začínajú naše obrady v tichu a v tme. Prvým znakom toho, že Pán Ježiš je živý a vstupuje medzi nás, je prinesenie Veľkonočnej sviece. Chrám sa rozžiari svetlom, naplní sa vôňou kadidla a napokon sa rozozvučí radostným spevom. Vrcholom slávenia bude moment, keď v krste do svojej Veľkej noci vstúpia katechumeni. Krátko po ich vynorení z krstného prameňa im do rúk vložíme zapálenú sviecu. Toto gesto konáme až po krste, lebo slepec, ktorý už Ježiša stretol a bol poctený jeho dotykom, vidí až vtedy, keď prejaví Božskému lekárovi dôveru, vloží svoj osud do jeho rúk a umyje sa. Človek po krste by mal vidieť tak, ako slepec, ktorému sa konečne otvorili oči. Viera by mala mať na jeho život rozhodný vplyv... 

 

Svätý Augustín sa dal pokrstiť veľmi neskoro. Predtým viedol hýrivý život. Vraví sa, že keď už bol kresťanom, kdesi stretol jednu zo svojich starých mileniek. Tá zvolala: "Augustín, nepamätáš sa? Ja som tá a tá..." Augustín odpovedal: "Ale ja už nie som ten Augustín, ktorého si predtým poznala!"

 

Drahý kresťan, Pán Ježiš ťa v krste očistil od hriechov, dýchol na teba, oživil ťa a otvoril ti oči. Dotkol sa ťa svojou mocnou no nežnou stvoriteľskou rukou. Viera, ktorú si vyznal a prijal, sa stala tvojím svetlom. Teraz už máš vidieť nielen seba ale aj druhých ľudí a celý svet okolo seba novými, akoby Kristovými očami. Ak si už na toto veľké svetlo zabudol a vrátil si sa k životu v tme, počúvni slovo, ktorým sa ti dnes tvoj Boh opäť s veľkou láskou prihovára: "Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!"

 

Tags:

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload