O svadbe v Káne

19.1.2019

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. 
Jn 2, 1-11

Víno je veľmi šľachetný nápoj. V primeraných množstvách je zdravé. Má krásnu farbu, vôňu, príjemnú chuť. V antických civilizáciách ho považovali za nápoj bohov. Biblia hovorí, že víno „rozveseľuje život” a celkovo uznáva jeho pozitívne účinky. Pripomína však aj nebezpečenstvo spojené s jeho konzumáciou: „Neobdivuj víno: Ako sa červenie! Ako sa v pohári iskrí! Ako ľúbezne tečie! Nakoniec uhryzne ako had, poštípe ako zmija”. Nad božskou vznešenosťou tohto nápoja visí tieň ľudskej nemiernosti a žiadostivosti. Tá má moc zmeniť božský dar na satanský jed. Čo vám to pripomína? Mne rozprávanie o Strome poznania v rajskej záhrade. Ovocie stromu bolo chutné, krásne a vábivé, ale striehol pri ňom jedovatý had, čo chcel krásneho a múdreho človeka, „Boží obraz”, priviesť do stavu „pod Boží obraz”. Z človeka, ktorý bol „pán a vrchol stvorenia”, spravil napokon karikatúru ľudskej bytosti – „opicu". Nie je to tak?

 

Na svadbe v Káne nie je víno. Ostala iba voda. Je to znamenie, nie zázrak. Znamenie je príbeh, ktorým sa chce niečo dôležité povedať: Ľudskému spoločenstvu, do ktorého Ježiš zavítal, niečo chýbalo. Ľudia žili, ale nežili v úplnosti to, k čomu boli stvorení. Ich život bol ako svadba, na ktorej sa pije voda. Prečo je toto ľudstvo, ktoré upadlo do hriechu, „na vode”? Evanjelista to vysvetľuje: „voda slúžila na očisťovanie”. Pred Kristom sa totiž ľudia mohli rituálne umývať, ale skutočné očistenie (očistenie od hriechu) nebolo v ich silách. Skutočné očistenie je ovocím vykúpenia, ovocím Ježišovej veľkonočnej obety.

 

A tak Ježiš právom hovorí Márii, že nemá predbiehať, že ešte neprišla jeho hodina. Na Veľkú noc zvolá: „Otče, nadišla hodina!” A krátko predtým povie: „Ja som pravý vinič a môj otec je vinohradník.” Jeho umučenie a zmŕtvychvstanie je u Jána opísané obrazmi vinobrania. Aj my teda rozumieme, že sa víno nedá piť pred vinobraním. Ježiš ale svojej Matke nevie povedať nie. Vďaka Márii okúsili hostia v Káne víno pred vinobraním. Dostali v predstihu účasť na ovocí vykúpenia. Toto je ozaj zázračné zjavenie Ježišovho božstva. On vedel zjaviť svoju Božskú slávu v predstihu. Môže ju zjaviť aj teraz, dnes. Dôležité je, aby bol na tú slávnosť, ktorou je tvoj život, pozvaný.

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload