O jarme viery

1.7.2019

 

Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš. “Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Lk 9, 51-62

Dnešné biblické texty spájajú dva motívy. Prvým z nich je cesta. Ježiš sa rozhodol vykročiť na svoju cestu do Jeruzalema, tam, kde sa udejú udalosti nášho vykúpenia. Lukášovo evanjelium ho predstavuje ako pútnika. Aj po zmŕtvychvstaní sa Lukášov Ježiš zjavuje emauzským učeníkom ako pútnik, a keď Lukáš píše skutky apoštolov, tých, čo uverili v Ježiša, nazýva „nasledovníkmi”, alebo aj „stúpencami” Ježišovej cesty. Motív cesty je teda motívom kresťanského povolania.

 

Povolanie, to je druhý prvok dominujúci v dnešnej liturgii slova. Počuli sme, ako Eiáš prichádza pomazať za proroka Elizea. Je to bohatý mladý muž. Má tak veľké pole, že ho musí orať dvanásť párov volov. Pri jednom pluhu ťahá sám Elizeus. Inak povedané: Elizeus je bohatý, no pracuje ako vôl. Keď prijíma nové povolanie, robí radikálne životné rozhodnutie. Opúšťa doterajší život, ktorý bol otroctvom. Jarmo, ktoré niesol, rozbije. Písmo hovorí, že bolo ťažké a veľké – Elizeus na ňom upiekol jeden pár volov – to je fúra dreva. Epizóda sa končí radostnou hostinou. Niečo podobné by mal prežívať človek, ktorý prijme kresťanské povolanie, pozvanie na cestu s Pánom Ježišom. Sv. Pavol hovorí: „Bratia, Kristus nám vydobil slobodu. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva”.

 

Naša viera je radostnou zvesťou, je silou, ktorá oslobodzuje človeka učením o novom, bohatšom živote. Páter Srholec raz podotkol, že pre mnohých z nás stratilo kresťanstvo tento svoj charakter, stalo sa bremenom, balastom, útočiskom čudákov, ľudí, čo nevedia dať svojmu životu nijaký rozumný obsah… Tento muž kladie kresťanom otázku: „Nevykradli sme si my sami bohatsvo evanjelia?” Môže sa to stať, ak namiesto Krista, ktorý zachraňuje a oslobodzuje, hlásame seba a našu obmedzenosť.

 

 

Share on Facebook
Please reload

Najnovšie príspevky
Please reload

Archív
Please reload