SEPT.

15

Sedembolestná Panna Mária

18:00

Kostol sv. Františka

SEPT.

29

Sv. Michal patrón farnosti

18:00

04

OKT.
Slávnosť sv. Františka

18:00

Kostol sv. Františka

  • Redakcia

Vytrvalosť a stále vpred


Biskupi Slovenska nás v nedeľnom pastierskom liste pozvali na slávnosť blahorečenia saleziánskeho kňaza Titusa Zemana. O donovi Titusovi sme sa porozprávali s Mgr. Mariánom Babirátom, archivárom Štátneho archívu v Bratislave a členom historickej komisie cirkevného procesu blahorečenia dona Titusa.

Pán Babirát, povedzte nám najskôr niečo o sebe? Čo Vás priviedlo k práci archivára?

Od detských čias ma fascinovali výlety s rodičmi po Slovensku, spoznával som našu prírodu, ale aj historické pamiatky, mestá, hrady a ich zrúcaniny. V mysli som sa vracal do čias, keď zažívali svoju najväčšiu slávu. Potom ma motivovali dobrí učitelia dejepisu. Pôsobeniu v archivárstve predchádzalo päťročné štúdium histórie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Archivárom v Štátnom archíve v Bratislave som od začiatku roku 2004.

Čomu ste sa už počas rokov v tomto zamestnaní venovali?

Najskôr som tu spracovával archívny fond jedného šľachtického rodu zo Žitného ostrova, neskôr fondy dvoch odborov bývalého Západoslovenského krajského národného výboru a rovnako dva fondy krajských dobrovoľných hasičov v Bratislavskom, resp. Západoslovenskom kraji. Počas týchto rokov som dlhý čas trávil v bádateľni, v miestnosti, kde si bádatelia podávajú žiadosť o vyhľadanie dokumentov, napr. k pozemkom či projektovej dokumentácii svojho domu. Pracovník ich tu zorientuje v početných pomôckach (inventároch) a po pripravení dokumentov uložených v archíve si ich môžu prísť preštudovať či odfotografovať.

Čo k vám najčastejšie ľudí privádza? Čo chcú v archíve nájsť?

Ľudia k nám často prichádzajú s požiadavkou napr. o vyhotovenie duplikátu vysvedčenia... Veľkú časť tvoria tiež tí, čo hľadajú svojich predkov, nakoľko v našom archíve sú starostlivo uchované aj cirkevné matriky z Bratislavy a bývalého Bratislavského kraja. Ten zahŕňal územie od Záhoria po Trenčín a na juhu až za Dunajskú Stredu. V správnej agende vyhotovujem často výpisy z matrík. Po roku 1950 sa sem dostali cirkevné matriky z územia Bratislavského kraja, rímskokatolíckych, evanjelických a. v. a reformovaných farských úradov a židovských náboženských obcí. Vaším farníkom (farnosť Karlova Ves), ktorí hľadajú svojich predkov, by som napríklad poradil vyhľadávanie v cirkevných matrikách Rímskokatolíckeho farského úradu Devín, do ktorých sa zapisovali aj obyvatelia Karlovej Vsi. Boli vedené od začiatku 18. storočia a v archíve sú uchovávané až po tie z konca 19. storočia.

Máte záľubu v niektorej konkrétnej oblasti alebo období dejín?

V svojej vedeckej činnosti prispievam do monografií slovenských obcí. S potešením možno konštatovať, že už skoro každá aj malá slovenská obec vydala menšiu či väčšiu publikáciu o svojich dejinách. Pri týchto prácach sa najviac dokumentov nachádza práve vo fondoch štátnych archívov.

Sú veci, ktorými môžete byť ako archivár milo prekvapený, nečakane zaujatý?

Ale áno. Napr. farári často do matrík okrem samotného záznamu o krste, sobáši či úmrtí zapisovali aj rôzne udalosti zo života farnosti. Spomenú prestavby kostolov, vnútorného vybavenia, rôzne živelné pohromy, požiare, občas sa tam nájdu prepisy pápežských búl a nariadení biskupov, príjmy a výdavky farností... Pri spracúvaní archívnych fondov narazíme občas na rôzne zaujímavé dokumenty. Okrem písaných (do roku 1918 zväčša v latinčine či nemčine) sa v archívoch nachádzajú aj obrazové pramene, ako sú napr. staré fotografie či dobové mapy. Práve pri pohľade na ne si človek uvedomí a porovnáva, čo sa zachovalo až do dnešných čias.

Slovensko sa pripravuje na významnú udalosť, blahorečenie mučeníka Titusa Zemana. Tejto slávnosti predchádzali dlhé prípravy a komplikovaný proces, na ktorom ste sa ako odborník podieľali. V čom spočívala Vaša úloha?

Bol som členom historickej komisie. Našou úlohou bolo vyhľadávať písomné pramene k životu a pôsobeniu dona Titusa. Snáď najdôležitejší dokument v tomto procese bol samotný súdny spis Titusa Zemana a spol., ktorý je uložený vo fonde Štátny súd v Bratislave 1948 – 1952. Ten obsahuje aj podrobné biografické údaje o ďalších členoch skupiny, ktorej sa nevydaril prechod cez rieku Morava v apríli 1951. Celkovo sa ale vo fonde Štátny súd v Bratislave nachádzajú stovky mien ľudí, ktorí sa pre svoje presvedčenie dostali často na dlhé roky do väzenia.

Okrem tohto archívu členovia historickej komisie vykonali aj podrobný výskum v ďalších štátnych archívoch na Slovensku aj v Českej republike a v archívoch saleziánskej rehole na Slovensku, ako aj v Ríme.

Ako vaša práca vyzerala? Môžete prezradiť, aký druh dokumentov ste skúmali práve vy?

Práca člena v historickej komisie bola náročná aj zaujímavá zároveň. Pri stretnutiach s ostatnými členmi (dnes už nebohá Františka Čechová, Peter Sandtner, Róbert Letz, a Zlatko Kubanovič SDB) sme si stále vymieňali postrehy a skúsenosti. V našom štátnom archíve sa okrem spomínaného súdneho spisu našli vo fonde Krajský národný výbor v Bratislave, cirkevný odbor aj iné dva osobné spisy na meno Titus Zeman. Tie dokumentujú jeho život od narodenia po kňazskú vysviacku, súvisia s absolvovaním jednotlivých škôl a jeho dosiahnutými výsledkami.

Titus Zeman je postavou modernej histórie. Iste sa zachovalo obrovské množstvo dokumentov, ktoré museli počas procesu prejsť rukami historikov... Ako dlho takáto práca trvá? Je možné nahliadnuť do jej výsledkov?

Preštudovaných bolo skutočne veľké množstvo dokumentov. Časť toho, čo sa v nich nachádza, pozná verejnosť vďaka vydaniu knihy z rúk synovca dona Titusa Michala Radošinského. Jej názov je Don Titus - Vatikánsky špión. Vyšla v roku 2005. Tá po prvýkrát priblížila život a odkaz nastávajúceho blahoslaveného. V roku 2017 z dôvodu úspešného ukončenia procesu vyšlo aj jej doplnené vydanie od toho istého autora s názvom Quo vadis Titus?

Ako ste sa k práci v komisii dostali?

Niekedy v roku 2009 som bol oslovený saleziánskym kňazom donom Jozefom Slivoňom SDB, ktorý bol saleziánskou rehoľou menovaný za postulátora (oficiálneho zástupcu rehoľnej kongregácie vo veciach procesu).

Čo sa dialo potom? Ako proces napredoval?

Následne, dňa 26. februára 2010 sa uskutočnilo v aule Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave verejné otváracie zasadanie diecéznej fázy, ktorá bola zakončená slávnostným odovzdaním dokumentov a svedeckých výpovedí do rúk otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského v Bratislave dňa 7. decembra 2012. Potom boli aktá dopravené do Ríma, kde prebiehala ďalšia etapa procesu blahorečenia v Kongregácii pre kauzy svätých. Rozhodnutie vyhlásiť dona Titusa Zemana SDB za blahoslaveného bolo oznámené dňa 27. februára 2017, keď pápež František prijal na osobitnej audiencii kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a schválil dekrét o mučeníctve Božieho služobníka. Slávnosť blahorečenia sa uskutoční 30. septembra 2017 v Bratislave – Petržalke.

Pri skúmaní historických dokumentov ste zrejme spoznali osobnosť Božieho sluhu veľmi dôkladne. Môžete prezradiť, čo Vás na tomto saleziánskom kňazovi zvlášť oslovilo?

Myslím, že vytrvalosť kňazskému povolaniu v ťažkých časoch spojených s nástupom komunizmu. Zaujímavé je, že mladým klerikom, ktorým sa s pomocou dona Titusa podarilo v prvej a druhej výprave utiecť a pokračovať v kňazskej formácii v zahraničí, sa podarilo dosiahnuť pomerne veľké úspechy. Zanechali bohaté duchovné posolstvo a publikačnú činnosť ďalším generáciám. Oslovuje ma, že napriek všetkému, čo don Titus prežil, vždy vkladal svoju dôveru do Panny Márie Pomocnice kresťanov. Veľkým gestom je, že po prepustení z väzenia odpustil svojim prenasledovateľom.

Ak by ste mali vyzdvihnúť jednu vec, alebo ten najdôležitejší odkaz mučeníka Titusa, čo by ste zdôraznili?

Je to prvý slovenský blahoslavený z územia západného Slovenska. Pre mňa zanecháva odkaz: vytrvalosť a ísť stále vpred aj za cenu neúspechov, no vždy s Božou pomocou.

Poznáte z histórie aj iné osobnosti slovenskej Cirkvi, ktoré by sa podľa Vás mali v modernej spoločnosti zviditeľniť?

Slovensko dalo svetu veľa osobností duchovného života, na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Niektorí pôsobili ako cirkevní hodnostári (napr. spišský pomocný biskup Štefan Barnáš), napadá ma ale aj diecézny kňaz Štefan Šoka, alebo ďalšia veľká osobnosť rehoľného života, kapucínsky kňaz Šebastián Jaďuď.

Za rozhovor ďakuje p. Jozef


Rímskokatolícka cirkev  

Farnosť sv. Michala Archanjela

Námestie sv. Františka 4, 841 04 Bratislava

tel.:  02/65 426 860

e-mail: bratislava@minoriti.sk

Účet: SK 40 0900 0000 0050 3298 4545

Ochrana osobných údajov

Napíšte nám

  • Facebook Social Icon