MÁJ

21

Nanebovstúpenie Pána

18:00

Kostol sv. Františka

MÁJ

31

Zoslanie Ducha Svätého

18:00

10

JÚN
Slávnosť Božieho Tela

18:00

Kostol sv. Františka

  • br. jozef

O chlebe pre všetkých


Učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ (...) No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá. (Mt 15,26-28)

Každá doba a každá spoločnosť vytyčuje hranice medzi tým, čo je vhodné a nevhodné. Možno viete, že františkánska regula bola vypracovaná na dvakrát. Jej pôvodná dlhšia verzia obsahovala napríklad predpis, ktorý bratom zakazoval jesť so ženami z jednej misky. Židia mali veľa podobných pravidiel, ktoré ich chránili pred rituálnym znečistením. O Ježišovi vieme, že ich prekračoval. Aj keď bolo neprípustné prechádzať cez pohanské územia (pohanov nazývali Židia psami), chodil do samaritánskych dedín, zdržiaval sa medzi nimi, dokonca raz aj pil so Samaritánkou zo spoločnej nádoby. Matúšovo evanjelium dnes hovorí, že prišiel do okolia pohanského kraja, na hranice Týru a Sidonu. Evanjelista Marek sa ale na inom mieste v Písme preriekol a prezradil, že Ježiš zašiel ďalej a tieto hranice prekročil (Mk 7,24-30).

V tomto kraji sa odohráva príbeh s pohanskou ženou, ktorá s vierou prosí o milosť pre svoju dcéru. Odohráva sa známy dialóg o šteniatkach, ktorý, ako uvidíme, má v sebe eucharistické pozadie. V diskusii sa spomínajú šteniatka, čo jedia zo stola pánov. Na hostinách sa totiž v tom čase nepoužívali obrúsky. Ľudia si utierali ruky a mastné ústa do kúskov chleba, ktoré hádzali za seba, alebo pod stôl. Tie potom jedli domáce zvieratká. V udalosti ide aj o nadviazanie na príbeh spred niekoľkých dní, keď Ježiš pripravil Židom hostinu, pri ktorej zázračne rozmnožil chlieb. Ukázal im, že ak mu prejavia aspoň odrobinku dôvery a zveria mu svojich pár chlebov, nasýti nimi tisíce hladných ľudí. Všetci boli nadšení. Chceli ho vyhlásiť za kráľa. Ježiš ale vykladal zázrak s chlebom ako učenie o eucharistii. Hovoril o hostine, pri ktorej treba jesť jeho telo a piť jeho krv. Vtedy ho mnohí opustili. Z niekoľkotisícového davu ostalo len pár najvernejších učeníkov.

K stolovaniu v Božom kráľovstve, ku ktorému pozýva Boh svoj ľud, sú pozvané všetky národy. Židia sú prví, kto má na tejto hostine sedieť. Evanjelium je však príbehom aj o tom, ako Vyvolený národ Božie pozvanie odmietol. Väčšina z nich bažila po telesnom pokrme, po chlebe a ekonomickom bezpečí, pritom odmietali prijať skutočnosť, že Ježiš prišiel zahnať úplne iný druh hladu. Napokon Ježiš pochopil, že jeho matkou, jeho bratmi a jeho ľudom sa stanú tí, čo budú zachovávať jeho slovo, tí, ktorí mu budú veriť. Cesty, na ktoré sa vydáva hľadať tieto stratené ovečky, ho v očiach Židov poškvrnili. Uvedomme si, že učeníci, ktorí ho neopustili, sa museli poškvrniť spolu s ním. Všetci boli totiž Židmi.

Pápež František v dokumente Evangelii Gaudium (49) hovorí, že máme konať podobne, ako títo verní učeníci. Máme Ježišovi dovoliť, aby nás vyviedol za hranice nás samých. Pápež má veľmi jasnú predstavu o tom, aká má byť Cirkev zhromaždená okolo Ježiša Krista. Kresťanom odkazuje:

Vyjdime, vyjdime všetkým ponúknuť život Ježiša Krista. (...) Je mi milšia „otlčená“ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty. Nechcem takú Cirkev, ktorá robí všetko, aby si udržala centrálne postavenie, a nakoniec zostane zamotaná v spleti svojich mánií a procedúr. Ak nás niečo má sväto znepokojovať alebo trápiť naše svedomie, tak je to tá vec, že mnoho našich bratov žije bez sily, svetla a útechy priateľstva s Ježišom Kristom, bez spoločenstva viery, ktorá ich prijíma, bez horizontu zmyslu a života. Dúfam, že skôr než strach z urobenia chyby bude nás pobádať strach z uzatvorenia sa do štruktúr, ktoré nám poskytujú falošnú istotu; do predpisov, ktoré nás menia na neúprosných sudcov, do zvyklostí, uprostred ktorých sa cítime pokojní, i keď vonku je veľa hladných a Ježiš nám neustále opakuje: „Vy im dajte jesť!“ (Mk 6, 37).


Rímskokatolícka cirkev  

Farnosť sv. Michala Archanjela

Námestie sv. Františka 4, 841 04 Bratislava

tel.:  02/65 426 860

e-mail: bratislava@minoriti.sk

Účet: SK 40 0900 0000 0050 3298 4545

Ochrana osobných údajov

Napíšte nám

  • Facebook Social Icon