FEB

26

Popolcová streda

18:00

Kostol sv. Františka

APR

05

Kvetná nedeľa

07:00

12

APR
Veľkonočná nedeľa

07:00

Kostol sv. Františka

  • br. jozef

Porciunkula - prenajaté srdce


V týchto dňoch našu pozornosť púta malý kostolík, ktorý objavil mladý František v údolí neďaleko Assisi. V ňom nám vyprosil od Krista zvláštne milosti, ktoré nazývame “odpustky z Porciunkuly”. Môžeme ich raz ročne 2. augusta získavať vo františkánskych kláštorných kostoloch, ale aj vo všetkých farských a katedrálnych chrámoch.

Očarenie malosťou

Pre nasledovníkov sv. Františka je Porciunkula dôležitý symbol. Je zhmotnením, ba až stelesnením geniálnej myšlienky, ktorá pred 800 rokmi dala katolíckej cirkvi mocný náboj novej životnej sily. Porciunkula je jeden z troch kostolov, ktoré sv. František vlastnoručne opravoval po svojom obrátení a tajomnom povolaní v Kostole sv. Damiána. Po slovách, ktoré k nemu zazneli z úst Ukrižovaného, si mladý muž spočiatku myslel, že má opravovať padajúce chrámy. Pri jeho jednoduchosti trvalo dlho, kým pochopil, že povolanie “opraviť Boží dom” bolo povolaním k reforme cirkvi.

Slovo Porciunkula znamená doslovne “malý kúsok zeme”. Kostolík bol už v čase sv. Františka starý a poškodený. Postavili ho ešte v roku 576. Od roku 1206 sa pri ňom František so spoločníkmi zdržiavali a opravovali ho. Kostolík bol natoľko skromný, že priam zosobňoval hlavnú myšlienku povolania menších bratov – bytie menšími (minorita). Jeho patrocínium, Panna Mária, kráľovná anjelov, poukazovalo na to, že kto nasleduje Ježišovu Matku v jej prostote, jednoduchosti a vernosti Kristovi, bude napokon povýšený tak ako tá, ktorej sa klaňajú anjeli...

Dohoda s mníchmi

Keď bol už spôsob života menších bratov uznaný cirkvou a v roku 1209 potvrdený pápežom Inocentom III., požiadal František benediktínskych mníchov z hory Subiaco, ktorým kostol patril, aby mu dovolili urobiť z Porciunkuly srdce, duchovné centrom svojho spoločenstva – matku a hlavu rehole menších bratov. Na štedrosť benediktínov, ktorí boli ochotní darovať im celý kostol, reagoval František zdvorilým odmietnutím. Nechcel totiž, aby bratia na tejto zemi niečo vlastnili. Dohodol sa s mníchmi, že kostol bude iba prenajatý a cenou za jeho používanie bude košík rýb, ktorý bratia každoročne subiackým mníchom odovzdajú.

Významné udalosti v Porciunkule

To, čo František nepochopil, keď k nemu prehovoril Ukrižovaný v Kostole sv. Damiána, pochopil chudobný svätec neskôr pri uvažovaní nad evanjeliom práve tu, v Porciunkule. Jeho spoločník a životopisec, Tomáš z Cellana, spomína:

Jedného dňa, keď sa v tomto kostole čítala evanjeliová stať o poslaní apoštolov kázať, svätec, ktorý tam bol prítomný a rozumel zmyslu state len zhruba, po omši prosil kňaza, aby mu stať vysvetlil. Kňaz mu ho okomentoval bod po bode. A keď František počul, že Kristovi apoštoli nemajú vlastniť ani zlato ani striebro ani peniaze ani nemajú nosiť kapsu ani chlieb ani palicu na cestu ani nemajú mať obuv ani dvoje tuniky ale majú iba kázať Božie kráľovstvo a pokánie, okamžite jasajúc v Duchu Svätom vykríkol: „Toto chcem, toto požadujem, toto túžim konať celým mojím srdcom“!

S Porciunkulou je spojených mnoho pekných príbehov a legiend. Jedna z nich hovorí, že sv. František tam raz prežíval silné telesné pokušenia. Zvíťazil nad nimi tak, že vybehol von a nahý sa hodil do kríkov ruží. Tie si však Františka natoľko vážili, že na čas odložili svoje tŕne a obnažené telo svätca neporanili. Na pamiatku tohto zázraku sa pri kostole dodnes udržuje nádherná záhrada plná ruží.

Túžim, aby ste všetci prišli do neba!

V 13. storočí nebolo pre kresťanov ľahké získať odpustky. Muselo sa putovať do Svätej zeme, do Ríma, alebo na hrob sv. Jakuba do Španielska. Udeľovali sa aj za účasť v križiackych výpravách. Udelenie plnomocných odpustkov pre taký kostol, akým bola Porciunkula, bolo teda neuveriteľnou senzáciou, ktorá v kresťanskom svete nemala nijakú obdobu. Podľa dobových prameňov stojí za udalosťou stretnutie sv. Františka s Kristom, ktoré sa v tomto kostolíku odohralo istej noci v roku 1216:

Sv. František bdel v Porciunkule na modlitbách. Zrazu v kostolíku zažiarilo svetlo a František uvidel nad oltárom Krista odetého do svetla, po jeho pravici Božiu Matku v sprievode anjelov. František vzdal Pánovi úctu poklonou až po zem. Pán sa ho pýtal, po čom túži pre spásu duší. František bez rozmýšľania odpovedal: "Nebeský Otče, aj keď som len nehodný hriešnik, prosím, aby bola všetkým, ktorí prídu do tohto kostola s úmyslom vyznať svoje hriechy a prejaviť skrúšenosť, udelená milosť úplného odpustenia dočasných trestov." "Prosíš veľa, brat František" - povedal Pán. Zaslúžiš si ale viac a viac ti bude dané. Prijímam teda tvoju modlitbu, ale pod podmienkou, že v mojom mene predložíš túto žiadosť môjmu námestníkovi na zemi.

A František sa bez otáľania dostavil pred tvár Honória III., ktorý bol v tom čase v Peruggi a úprimne mu rozpovedal o svojom videní. Pápež ho pozorne vypočul a dal mu dovolenie. Potom sa opýtal: "Na koľko rokov chceš tieto odpustky?" František rýchlo odpovedal: "Svätý Otče neprosím o roky, ale o duše!" A šťastný chcel odísť, ale pápež za ním zavolal: "A nechceš ani nijaký doklad?" A František odpovedal: "Stačí mi tvoje slovo, Svätý Otče! Odpustenie hriechov je Božím dielom, Bohu prináleží zjaviť toto dielo. Nepotrebujem žiadny doklad, pretože Najsvätejšia Panna je dokumentom, Ježiš Kristus notárom a anjeli svedkami." Niekoľko dní potom v prítomnosti umbrijských biskupov zvolal k zhromaždeným veriacim v Porciunkule: "Túžim, aby ste všetci prišli do neba!"

Kto mohol prebývať v Porciunkule?

František bol presvedčený, že Porciunkulu miluje Mária pre jej malosť viac, ako všetky ostatné chrámy postavené na jej počesť. Rozhodol sa, že pri nej bude prebývať komunita tvorená z najlepších a najvzornejších menších bratov. Jeden z františkánskych prameňov svedčí, aký vysoký ideál od nich požadoval:

V Porciunkule bola dodržiavaná tá najprísnejšia disciplína v dodržiavaní ticha, pracovnej morálky a všetkých ostatných nariadení platných v rehoľnom živote. Žiaden brat nemal dovolené vstúpiť svojvoľne do Porciunkuly, iba ten, kto bol do tohto kláštora zvlášť vybraný. František sem povolával bratov zo všetkých kútov sveta, aby tu boli v zbožnosti a každej dokonalosti príkladom pre všetkých ostatných bratov. Bolo absolútne zakázané, aby tam vchádzali svetské osoby. Nechcel, aby sa bratia, ktorí tu prebývali, odtŕhali od kontemplácie nebeských vecí a zaoberali sa vecami svetského charakteru. Na tomto mieste nikomu nebolo dovolené vyslovovať slová nenávisti, ani len citovať podobné veci, ktoré by vyslovil niekto iný. Bratia, ktorí tu prebývali, boli vo dne v noci zamestnaní chválou Boha a žili anjelským životom, rozvoniavajúc ľúbeznou vôňou.

František z Assisi si vybral Porciunkulu aj za miesto svojho prechodu do večnosti. V noci z 3. na 4. októbra odišiel v kruhu bratov z tohto sveta ležiac na holej zemi, v úplnej skromnosti a chudobe, len pár krokov od tohto kostolíka. Miesto jeho smrti pripomína tzv. kaplnka tranzitu zriadená v novej bazilike ukrývajúcej v sebe i starý kostolík a celé jeho okolie.

Pozývame všetkých prežiť

sviatok Panny Márie anjelskej tak,

aby zažili radosť z milostí,

ktoré im naďalej vyprosuje sv. František!

#obnova

Rímskokatolícka cirkev  

Farnosť sv. Michala Archanjela

Námestie sv. Františka 4, 841 04 Bratislava

tel.:  02/65 426 860

e-mail: bratislava@minoriti.sk

Účet: SK 40 0900 0000 0050 3298 4545

Ochrana osobných údajov

Napíšte nám

  • Facebook Social Icon