• br. jozef

O pôde našich sŕdc


Ježiš trávil prvé týždne po svojom krste na púšti. Potom odišiel do Galiley, do krajiny večnej zelene, farebných kvetov a jarnej vône. Do kraja bohatého na život vďaka rieke Jordán a vďaka Galilejskému moru. To more samozrejme, žiadnym morom nie je. Ide o sladkovodné jazero. Evanjelista ho nazýva morom, lebo Ježiš je nový Mojžiš.

Prvé kázne Krista zaznievajú na brehu "mora", lebo sú pozvaním k novej Veľkej noci - k novému prechodu zo stavu otroctva do stavu slobody Božích detí. Padajú do zeme, v ktorej rýchlo klíčia. Z Krista sa rýchlo stáva celebrita. Chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Keď prišiel do Kafarnauma, žasli nad jeho učením. Ježiš konal mnohé zázraky. S ľahkosťou získaval mnohých učeníkov, ktorí ho ochotne nasledovali...

Čoskoro však začínajú spory so zákonníkmi a farizejmi. Potom, keď Ježiš na vrchu prehovorí o blahoslavenstvách, o novom zákone, alebo hovorí o sebe ako o chlebe z neba, ktorý majú všetci jesť (ešte stále v Kafarnaume), všetko sa zrazu láme, jeho hviezda padá. Popularita klesá. Učeníci odchádzajú, ľudia kritizujú Ježišovo správanie. Považujú ho za pažravca a pijana, priateľa mýtnikov a hriešnikov. Príbuzní sa ho snažia odviesť mysliac si, že sa pomiatol. Pri návšteve Nazareta sa ho sami rodáci dokonca pokúsia zabiť. A nakoniec aj samotný Ján Krstiteľ verejne vyslovuje pochybnosť, či je Ježiš skutočne mesiášom. Podobenstvo o rozsievačovi zaznieva v momente, keď si človek môže myslieť, že z Ježišovho kázania napokon nič nebude. Zdá sa, že nebude úspešný.

Väčšinou sa naše úvahy nad podobenstvom o rozsievačovi dostanú do bodu, keď premýšľame, akým typom zeme sme my. Chcem, aby sme si dnes uvedomili, že Ježiš na to priveľmi nepozerá. Ježiš rozsieva slovo, aj keď nepadá na dobrú zem, aj za cenu, že napokon možno ostane sám. Pokračuje v kázaní, aj keď mu málokto verí a nikto ho nechce počúvať. Neprestane hovoriť svoje, aj keď bude niekto každé jeho slovo vyvracať a spochybňovať. Ježiš verí v svoje slovo. Verí, že zrno, ktoré zasieva, má silu priniesť prinajmenšom tridsaťnásobnú úrodu, hoci pre každého, kto pracuje v na poli, by bola už desaťnásobná úroda hotovým zázrakom...

Prečo sa Ježiš neznechutí? Prečo neotočí loďku a neodpláva? Aby sme ho chápali, musíme vedieť, že vtedy sa nesialo na poliach tak, ako dnes. Ak dnes niekto ide siať, najprv pole poorie a skyprí. Až potom hádže zrno. V Palestíne sa to vraj v tom čase robilo opačne. Začalo sa hádzaním zrna. Potom prichádzal pluh, orali, vyberali kamene, zavlažovali...

Treba pochopiť, že ak sme náhodou pôdou, ktorá je tvrdá a neúrodná, stále sa ešte môžeme úrodnou pôdou stať. Preto vám prajem, aby ste okrem zážitku s Božím slovom prežil dnes aj zážitok s Božou starostlivosťou o vaše srdcia. Dovoľte Bohu, ktorý už zasial slovo, aby pracoval s vašimi srdciami. Slovo, ktoré sa vás dotklo, úrodu prinesie. Stonásobnú, šesťdesiatnásobnú, alebo minimálne tridsaťnásobnú... Aj tridsať bude dosť!

#kazne

Rímskokatolícka cirkev  

Farnosť sv. Michala Archanjela

Námestie sv. Františka 4, 841 04 Bratislava

tel.:  02/65 426 860

e-mail: bratislava@minoriti.sk

Účet: SK 40 0900 0000 0050 3298 4545

Ochrana osobných údajov

Napíšte nám

  • Facebook Social Icon