• br. jozef

Primície - slovo na cestu


Pri slávení prvej sv. omše v rodnej farnosti býva novokňaz bledší, niekedy má jeho pokožka mierne zelenkavú farbu. Nezriedka sa mu trasie hlas a potrebuje mať všetko na papieri, aby sa v strese nepreskočila nejaká časť omše...

Nie je to nič zvláštne, ak sa novokňaz necíti ešte celkom vo svojej koži. Predsa kňazom sa nikto z nás nenarodil. Matej prijal sviatosť kňazstva iba pred pár dňami. Každodenne bude teraz stáť pred nejakou novou situáciou, požiadavkou vykonať službu či obrad, ktorý bude robiť po prvý raz v živote. Nevravím to preto, aby som novokňaza vyľakal. Chcem sa len prepracovať k osobe dnešného svätca, sv. Jána Krstiteľa. Aj on bol totiž kňazom – kňazom starého zákona, čiže levitom. Nikdy nebol v situácii v akej je dnes náš Matej. Ján Krstiteľ sa už narodil ako kňaz. V Starom zákone sa kňazstvo dedilo z otca na syna. Jeho rodičia si teda vôbec nemali robiť starosti o to, čím len bude.

A predsa..., pri narodení Jána Krstiteľa sa všetci pýtajú: „Čím len bude tento chlapec?“ Okolnosti jeho počatia a narodenia opisuje Lukáš tak, aby sme v žiadnom prípade nepochybovali o tom, že má akési výnimočné povolanie. Najskôr je jeho počatie ohlásené otcovi anjelom počas chrámovej liturgie, potom sa zdôrazňuje, že jeho matka už dávno nebola plodná, spomína sa jeho skúsenosť s Duchom Svätým pri návšteve Panny Márie.

Náročná príprava – seminár

„Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.“ Aj Ján Krstiteľ vystúpil jedného dňa pred ľudí po prvý raz, tak ako náš primiciant. Najskôr však bola púšť. Tichá, pustá a horúca púšť. Ján nosil „odev z ťavej srsti a okolo bedier mával prepásaný kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.“ Tento odev sa pokúsime neporovnávať s čiernou kňazskou reverendou, aká sa nosí v seminároch. Ale tá skromná strava ti, milý Matej, istotne pripomína roky tvojho skrytého života na Kapitulskej ulici, keď sa Božia prozreteľnosť starala, aby si do kňazstva nevstúpil príliš vypasený a aby si nepotreboval veľa látky na primičné rúcho.

Ako Ján na tej púšti rozoznával, čo má robiť? Písmo prezrádza, že v tichu a odosobnení sa ozval Boží hlas. Vo štvrtom evanjeliu čítame: „Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.“ A o pár riadkov sám Ján hovorí: „Ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ Boh k Jánovi hovoril. Poslal ho krstiť a ohlásiť Mesiáša. Sľubuje pritom, že mu dá signál, ako ho bude môcť rozpoznať... Lenže kým Mesiáš príde, Ján už jeho príchod musí ohlasovať. A keďže všetci čakajú mesiáša, ktorý odsúdi hriešnikov a porazí nepriateľov Izraela, Ján ohlasuje s jeho príchodom aj hotovú apokalypsu! Hromy blesky, súd, odsúdenie...

Čakal niečo iné?

Mesiáš napokon skutočne prichádza. Do Jordánu vstupuje muž. Ktože to je? Bratranec z Nazareta. On? Vidí však dohodnuté znamenie... Bez pochýb áno, Mesiáš, Kristus. Je to on... Možno bol Ján prekvapený, lebo Mesiáš je taký normálny, veľmi normálny... Mladý a výstredný prorok čakal triumfálnejší príchod mesiáša, no napriek tomu, poslušný povereniu, ktoré má d Boha, slávnostne dvíha ruku a ohlasuje: „Hľa, baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ Možno nastala chvíľa, ako keď tu, medzi nami vítame vzácneho hosťa a ľudia tlieskajú... Ján sa pri tom potlesku už necíti veľmi sebaisto. Ježiš na prvý pohľad nespĺňa úplne jeho predstavy.

Kríza

Kríza sa hlási, keď Ježiš verejne pôsobí, no v mnohých záležitostiach ide absolútne mimo mesiášskej línie, ktorú načrtol Ján. Žiaden oheň a meč, žiadna pomsta. Nechce súdiť a odsudzovať, ani trestať... Robí veľa dobra, vyučuje, dokonca sa dejú aj zázraky, ale potom všetkom si večer sadne za stôl s mýtnikmi a neviestkami a správa sa k nim, akoby to boli jeho najlepší priatelia. Niektorí vravia, že je to „pažravec a pijan“. Keď sa to Jánovi dostane do uší, je na pochybách. Vtedy podniká muž, ktorý verejne ohlásil Ježiša ako Mesiáša, zvláštny krok: posiela k Ježišovi poslov s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

Čím len bude tento chlapec?

Vidíme teda, že počas pobytu na púšti sa Ján Krstiteľ dozvedel, na akú úlohu ho Boh povolal. Boh mu povedal, že má ohlásiť Mesiáša, povedal mu, ako ho rozozná. A Ján sa všetko dobre naučil, seminár skončil úspešne. Mesiáša rozoznal, ohlásil, urobil, vykonal svoju životnú úlohu. Všetko splnil. Ale ešte stále je tu nezodpovedaná podstatná otázka, otázka ktorá znie od jeho narodenia a ktorú musí Ján vo svojom živote vyriešiť, lebo inak on sám nenájde pokoj. „Čím len bude tento chlapec?“ Kým vlastne som?

Aj novokňaz Matej pamätá na všetko, čo ho v seminári učili. Bol vynikajúci žiak. Vie, čo má robiť a ako sa to má robiť. Lenže pritom všetkom musí hľadať odpoveď na to, kým má byť... V štvrtom evanjeliu sa nachádza miesto, v ktorom Krstiteľ prehovorí o tom, kým nie je a kým je:

„Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním. Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať“.

Mesiáš v tomto nádhernom Jánovom vyznaní konečne nie je žiaden pomstiteľ, ktorý bude vrhať hromy-blesky. Nie je to sekera a oheň. Je to ženích – muž plný nehy, zapálený láskou. V Jánových slovách o Kristovi môžeme vidieť odkaz na postavu ženícha z knihy Veľpieseň. Ján je priateľ ženícha – to je zvláštna svadobná funkcia – je to muž poverený prípravou svadobného stola a svadobného lôžka. To je Jánovo povolanie aj najväčšia radosť – priviesť Boží ľud k radosti z lásky, ktorú mu Boh vo svojom Synovi túži darovať.

Posledná misia

Poslednou misiou starozákonného kňaza Jána Krstiteľa bola obrana manželskej lásky. Nie ohlasovanie mesiáša. Za ohlasovanie mesiáša sa naň nikto nehneval. Záležitosť, pre ktorú sa z Jána stáva mučeník, je obrana manželskej lásky. Správne pochopenie toho, kým je on sám a kým je Kristus, ho priviedlo k tejto misii, v ktorej sa budeš i ty, drahý primiciant, namáhať po celý svoj život – budeš hlásateľom lásky, obrancom lásky, a ak mučeníkom, tak mučeníkom lásky. Dnes niet ľudí, ktorí neveria v Boha. Tvoja misia bude namierená k ľudu, ktorý už neverí v lásku.

Všetci vieme, že ty nie si Ján Krstiteľ. Máš inú totožnosť, dostal si iné kňazstvo a máš svoje vlastné povolanie, také, ktoré bude len a len tvoje. Dlho si sa naň pripravoval a musíš ho stále objavovať. Prídu chvíle sklamania a ťažkostí, chvíle krízy a pochybností. Prajem ti, aby si ako Ján Krstiteľ spoznal v Kristovi Ženícha a v sebe jeho najlepšieho priateľa. Teš sa z lásky, ktorou Kristus miluje svoju Cirkev a miluj ju spolu s ním. Budeš mať potom radosť z jeho hlasu, ktorý k tebe bude znova a znova zaznievať, vždy v pravej chvíli. Navyše budeš každý deň okusovať, že za tebou stojí niekto väčší a mocnejší, ten, „ktorému nie si hoden rozviazať obuv na nohách...“. Nech je tento deň, 24. jún, deň, keď si ako Ján vystúpil pred Izrael, takým dňom v tvojom živote, akým je aj v prírode. Najdlhší deň s najkratšou nocou. Každý rok, keď si ho budeš pripomínať, pozri Kristovi do tváre a opakuj slová svätca, s ktorým si vykročil do svojej kňazskej služby: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“.


Rímskokatolícka cirkev  

Farnosť sv. Michala Archanjela

Námestie sv. Františka 4, 841 04 Bratislava

tel.:  02/65 426 860

e-mail: bratislava@minoriti.sk

Účet: SK 40 0900 0000 0050 3298 4545

Ochrana osobných údajov

Napíšte nám

  • Facebook Social Icon