FEB

26

Popolcová streda

18:00

Kostol sv. Františka

APR

05

Kvetná nedeľa

07:00

12

APR
Veľkonočná nedeľa

07:00

Kostol sv. Františka

  • br. jozef

Ježišov testament


Slová evanjelia 5. Veľkonočnej nedele zazneli v čase medzi poslednou večerou a ukrižovaním. Prečo ich čítame po vzkriesení? Považujeme ich za niečo ako Ježišov testament. A testament sa otvára až po smrti toho, kto ho zanechal. Ľudia testament počúvajú pozorne z úcty k jeho pisateľovi, ale i preto, lebo sa v ňom hovorí, čo kto zdedil.

V Ježišovom testamente je reč o príbytku, o dome Otca, ktorý nám Ježiš ide pripraviť. Nehovorí zrejme o nebi. Ak by ten dom bol v nebi, zdalo by sa, že ho treba pred naším príchodom upratať a vyvetrať. Nebo však netreba pripravovať. Ježiš hovorí o príbytku, ktorý sa po grécky volá moné – to znamená dočasný príbytok. Po tom, čo sa Ježiš chystá vykonať, sa nemá meniť fyzické miesto nášho bývania. Ježiš ide umrieť na kríži a v dôsledku toho sa mení nie dom, v ktorom žijeme, ale hodnosť, akú v tom dome máme.

Žili sme totiž na tomto svete ako sluhovia, ktorí plnili príkazy a zákazy, lebo čakali odmenu, alebo sa báli trestu. Ale keď sme už vykúpení, môžeme sa zbaviť tejto logiky, ktorou sa riadia otroci. Vďaka Kristovi nám patrí všetko, čo patrí Božiemu Synovi. Nie sme viac sluhami, stali sme sa synmi a dcérami, sme dedičmi. A to úplne mení pohľad na svet, v ktorom bývame. My, kresťania, milujeme tento svet, chránime ho, zveľaďujeme... Je totiž naším domovom, dedičstvom a je aj posvätným miestom, chrámom, kde Boh a človek spolu prebývajú.

Jeden z apoštolov zdvihol hlas: „Ak žijem v tomto svete ako v jednom dome so svojím Bohom, prečo ho nemôžem vidieť? Kde je? Nie sú to všetko len pekné reči?" Všetci by chceli vidieť Boha. Biblia je plná príbehov o tom, ako sa ľudia pokúšali nejako ho zobraziť. A Boh sa na to hneval. Strpel len taký svoj obraz, ktorý nám dal on sám. Aký? Človek, ktorého stvoril ako muža a ženu, aby boli jedným telom, dve osoby stvorené jedna pre druhú. Boha sme vždy mohli vidieť v dvoch ľuďoch spojených manželskou láskou. Ale zabudli sme na to.

V biblických dejinách židovského národa vidíme, ako sa v dôsledku hriechu všetko stáva súčasťou obchodných vzťahov. Aj tí najspravodlivejší ľudia sa riadia len tým, čo hovorí Zákon, ktorý treba dodržiavať, aby im na oplátku Boh dával požehnanie a prosperitu. Ak sa ešte i Boh stal v tomto zmysle „obchodným partnerom“, čo potom človek? Táto logika obchodu vrástla samozrejme aj do vzťahov medzi ľuďmi, mužmi a ženami a priznajme, že dodnes sa jej nevieme zbaviť.

Sme medzi poslednou večerou a krížom. Všetko sú to scény, ktoré evanjelista Ján majstrovsky poprepletal symbolikou manželskej lásky, lebo sú to momenty nového zjavenia lásky, na ktorú sme zabudli. Lásky, ktorá nie je už viac obchodom ale je čistým darom bez akéhokoľvek úmyslu čosi získať. Je to dar, v ktorom človek dáva to najvzácnejšie – celý svoj život.

Myslím, že ak niečo chýba tomuto nádhernému svetu, ktorý Pán Ježiš vykúpil, je to naša odvaha žiť, ako Božie deti so všetkým čo k tomu patrí, a potom odvaha milovať tak, ako Boží Syn – obetovať svoj život druhému s konečnou platnosťou. Načerpajme túto odvahu od samého Krista, ktorý medzi nami i v tejto hodine koná svoju veľkonočnú obetu.


Rímskokatolícka cirkev  

Farnosť sv. Michala Archanjela

Námestie sv. Františka 4, 841 04 Bratislava

tel.:  02/65 426 860

e-mail: bratislava@minoriti.sk

Účet: SK 40 0900 0000 0050 3298 4545

Ochrana osobných údajov

Napíšte nám

  • Facebook Social Icon