Milí priatelia, sestry a bratia,
| toto číslo je venované aj v tomto roku najdôležitejšej udalosti v ľudských dejinách, keď Ježiš Kristus pretrpel svoje umučenie a bol ukrižovaný. Ale tretieho dňa vstal z mŕtvych. Získal tak ospravedlnenie za ľudské hriechy a stal sa Spasiteľom sveta. Pri rôznych príležitostiach počas svojho života učil, že prišiel z poverenia svojho Otca obetovať sa za hriechy každého človeka, aby tak ľudstvu dal možnosť záchrany. Svoje slová potvrdil víťazstvom nad svojou smrťou. Smrť priniesla ľuďom beznádej, pretože je trestom za prvý hriech Adama a Evy. Po zmŕtvychvstaní poslal ľuďom sľúbeného Ducha, ktorý posilňuje a upevňuje našu vieru. Dostali sme jasný smer ako dospieť k cieľu, ktorým je večný život v Bohu. Ale Boh nám dal slobodu, takže bez nášho úsilia nie sme tento cieľ schopní dosiahnuť. |
|
Veľmi veľa ľudí počulo o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Každá Veľká noc nám o tom hovorí a nám to pripomína. Avšak veľa ľudí to úplne neprijalo. Neuverili, že ukrižovaná Láska, ukrižovaný Boh vstal z hrobu a žije medzi nami. Pre veľa ľudí je to už len historická udalosť a možno aj legenda. Ale Veľká noc nie je historka na rozprávanie, ale posolstvo, ktoré treba nám ohlasovať aj dnes.
V každej armáde vojaci neprestajne strážia dôležité vojenské objekty. To musia vykonávať vo dne v noci, za každého počasia. Aj každý z nás musí byť takýmto vojakom, ktorý bude strážiť nie materiálne veci, ale predovšetkým svoju vieru a dušu - i to vo dne v noci, za každého počasia. Nielen strážiť, ale ešte svoju vieru rozdávať iným.
Ježišova smrť, a predovšetkým zmŕtvychvstanie je tým pokladom, ktorý si stráži každý kresťan. Teda kresťan tým, že svojím životom, správaním vyznáva Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie, stráži si nebo, čiže večný život, ktorý pre nás pripravil Boh.
Cirkev žije v tomto duchu. V duchu radosti, že Boh nám pripravil večný život. A keď prežívame Ježišov príchod pri každej svätej omši, voláme: "Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve." Pre nás veriacich tu na zemi tou slávou je už živý Ježiš, ktorý pod spôsobom chleba a vína dáva nám svoje milosti a svoje požehnanie.
Ježiš zvíťazil nad smrťou, preto myšlienka na smrť a na večný život má nás povznášať, keď klesáme. Predsa všetci vieme, kam ideme. Preto vo svojom živote vo všetkom, čo konáme, chceme strážiť poklad čistej duše, poklad viery. Chceme pomáhať bratom a sestrám s takou láskou, že si zaslúžime večnú odmenu - nebo, lebo ako hovorí žalmista: "Naša duša očakáva Pána."
P. Vojtech Nowosad OFM Conv.
Gustáv Hupka
Bože dobrý, ďakujem ti, ďakujem,
na harfe svojej duše ti vrúcne hrám,
vďaku ti vzdáva aj karloveská zem,
že sa na nej k nebu týči nový chrám.
Keď z oblohy nad Dunajom visí hmla,
ruženec sa už modlí Karlova Ves,
v nedeľu sa každý k chrámu ponáhľa
a v doline k Božej sláve šumí les.
V ťažkej dobe náš ľud myslí na Boha,
hlavu nám hladká belasá obloha,
hlahol sŕdc sa k tebe vznáša, Bože náš,
všetci sa vrúcne modlíme Otčenáš,
vďaka ti, vďaka ti, Pane Ježišu,
večnosť lásky v nás anjeli napíšu
za takýto vzácny čin Bohu milý,
že zbožní ľudia si chrám postavili.
Bol telesne postihnutý. Prišiel na svet s vrodenou chybou oboch nôh. Aj ďalší brat mal postihnutú jednu nohu. Na včasné liečenie deformity nebolo vtedy veru peňazí, keď bolo všade plno biedy. Život pre takýchto ľudí bol veľmi ťažký. Nemohol pomýšľať na ženbu. Veď ktoráže by sa vydala za mrzáka?
To, čo mu chýbalo na telesnom vzhľade, bolo nahradené na intelekte. Rodina však bola chudobná - a deti, i keď mali nadanie, nemohli chodiť do školy. Učenie, knižky, študijné pomôcky stáli veľa peňazí, a tých nebolo ani na každodenné jedlo!
A tak sa náš mládenec vyučil za obuvníka. Robil naozaj pekné topánky. Viac ho však ťahalo čítanie kníh a časopisov. Zaujímal sa o históriu. Pokúšal sa aj o literárnu tvorbu. Napísal a vydal brožúru, v ktorej uplatnil svoju nenávisť proti Cirkvi a proti Bohu.
Táto činnosť však bez potrebného vzdelania a finančných prostriedkov nebola ľahká. Doplatil na to aj drevený dom po rodičoch. Tento pre jeho zadĺženosť, ako sa vtedy hovorilo, vyšiel "na bubon". Predali ho veritelia.
Roky sa míňali a on sa vo svojej nevere len utvrdzoval. Prečo to Pán Boh na neho dopustil?! Prečo prišiel na svet s takou chybou a prečo musí toľko trpieť?
Život plynul, rokov pribúdalo, sily upadali a on začal chorľavieť. Nakoniec bol pripútaný na posteľ. Sťažoval si na zbožné dedinské ženy, ktoré mu pripomínali len starosť o dušu, ale jedlo a inú pomoc mu neposkytli. Jedna suseda však veľmi rýchlo pochopila, čo treba. Začala nosiť jedlo, upratala skromnú izbu a o chorého suseda sa starala s opravdivou kresťanskou láskou.
Raz, keď išla s obedom za ním, poprosila miestneho pána farára, či by nešiel s ňou navštíviť chorého. A stalo sa niečo nezvyčajné. Náš chorý, ktorý celý život bojoval a vyhýbal sa kňazom, nielenže kňaza - hosťa prijal, ale po niekoľkých dňoch sa aj vyspovedal a prijal sviatosť pomazania chorých. Chytil kňaza za ruku a nechcel ho pustiť preč. Iste peklo po takomto živote viedlo ťažký boj o odchádzajúcu dušu. Obetavé kňazské srdce však zostalo pri ňom, dokiaľ dobrý Pán Boh nepovolal dušu zaopatrenú sviatosťami k sebe.
Životom ťažko skúšaný človek pochopil pri svojom odchode do večnosti veľkosť Božieho milosrdenstva, ktoré je bezhraničné!
J. T.
Charakter človeka sa formuje už od raného detstva. Najväčší podiel na výchove dieťaťa má samozrejme rodina. Matka s láskou a nehou učí svoje dieťa vyslovovať prvé slová, urobiť prvé kroky. Otec je symbolom ochrany a hmotného zabezpečenia svojej rodiny. Keď dieťa dorastie, obohacuje ho škola o nové poznatky a rozširuje jeho obzor vedomostí. Avšak nielen pozitívne vplyvy obklopujú mladého človeka. Vykročením z rodinného kozuba dostáva sa dieťa aj do svetských osídel, v ktorých sa často len ťažko dokáže zorientovať. A tu je nevyhnutná priama pomoc Cirkvi, ktorá naznačuje mladému človeku správny duchovný smer, pomôže nájsť pravé hodnoty.
Pred piatimi rokmi duchovní otcovia z farského kostola sv. Michala Archanjela požiadali Mestskú časť Karlova Ves o zapožičanie sály v Karloveskom centre kultúry na Molecovej ul., aby tu mohli každú nedeľu od jedenástej hodiny slúžiť detské sv. omše. Aj keď sme si v počiatkoch len ťažko vedeli predstaviť, ako budú sv. omše prebiehať v budove, ktorá bola pôvodne postavená pre tzv. socialistickú kultúru, so zámerom sme súhlasili. A urobili sme dobre. Karloveské deti s radosťou chodili na detské sv. omše, kde sa naučili duchovným základom, rozlišovať dobro od zla, naučili sa modliť, pochopili význam sv. omše a so záujmom počúvali Božie slovo, ktoré ich prístupnou formou učili naši minoriti.
Dnes po piatich rokoch, a to v nedeľu 3. 3. 2002 sa s týmito priestormi naše deti lúčia. Nie preto, že by detské bohoslužby zanikli. Naopak, presťahujú sa do dôstojnejšieho domu - novovybudovaného kostola sv. Františka z Assisi. Lúčime sa teda s týmto miestom s troškou nostalgie, ale teší nás, že sa za toto obdobie v Karlovej Vsi rozrástli rady veriacich spomedzi našich najmladších.
Počas socialistickej vlády slúžil karloveským veriacim iba malý kostol sv. Michala Archanjela, ktorý sa stal pre taký veľký nárast obyvateľov priestorovo nevyhovujúci. V snahe napraviť krivdu minulosti postavili sme si za posledných osem rokov dva chrámy. Správnosť nášho konania potvrdilo nielen posledné sčítanie ľudu, v ktorom sa v Karlovej Vsi prihlásilo 54,4 % občanov k Rímskokatolíckej cirkvi, ale aj to, že v Karlovej Vsi, kde sa stále ešte budujú nové domy, pribúda každým rokom viac obyvateľov.
Dnes, pred vysviackou nášho nového kostola sv. Františka z Assisi, vám prajem, aby tento nový chrám splnil svoje poslanie: hlásať Božie slovo, upevňovať kresťanskú vieru a šíriť Božiu lásku.
Ing. Bystrík Hollý, starosta MČ Karlova Ves
Otec arcibiskup prirovnal farnosť k manželstvu, ktoré očakáva deti. Manželia cez deväť mesiacov očakávajú dieťa s napätím a starosťami. Podobne je to so sídliskami či dedinami, kde sa po určitej túžbe založí farnosť. Tak bolo aj v Karlovej Vsi. Bola tu túžba a farnosť vznikla. Tak ako manželia túžia založiť rodinu, tak aj tu bola túžba zhromaždiť rodinu veriacich okolo nádherného stánku Boha medzi ľuďmi. A tak sa začala príprava na stavbu kostola. Pán arcibiskup spomínal, aké obavy boli pri tomto diele. Spomínal, ako sám mal obavy, ako to bude a ako sa to vlastne dokončí, keď ešte bol na posviacke pozemku na stavbu tohto chrámu. Spomínal, ako chodieval často na stavbu a sledoval ako rástla. Dokonca asi mesiac pred termínom posviacky navštívil stavbu a potom hneď napísal správcovi farnosti s pochybnosťami, že "to nijak nevyzerá, aby tento termín mohol byť, aby sa mohlo svätiť 9. marca". Avšak terajší správca farnosti odpovedal, že je presvedčený, že sa všetko do toho času podarí. Otec arcibiskup hovoril, že naďalej mal pochybnosti. A predsa len sa podarilo. "A pozrite, Pán Boh požehnal svoj ľud. Pán Boh vyslyšal prosby tej kedysi zriadenej farnosti, aby mal väčší stánok Boha medzi sebou."
Nadväzujúc na to prirovnanie farnosti k manželstvu, otec arcibiskup hovoril o problémoch dnešnej spoločnosti. Hovoril, že tento nový kostol je potrebný, aj keď sekularizácia v spoločnosti pokračuje. Je potrebný, aby uprostred tohto sídliska bolo ohnisko lásky, "keď v bohostánku dňom i nocou bude prebývať Boh, živý Boh medzi nami. To je základ našej viery. My sme uverili Pánovým slovám: Vezmite a jedzte, toto je moje Telo. Vezmite a pite, toto je moja Krv. A teda my veríme, že to Božie požehnanie, ten plameň lásky bude prenikať do tohto sídliska, do tejto lokality veľkej Bratislavy a bude prenikať srdcia ľudí."
Ďalej otec arcibiskup hovoril o potrebe evanjelizácie. Ako sme apoštolovali za komunizmu, je potrebné, aby sme to robili naďalej aj dnes. "...aj Pán Boh potrebuje nás ako nástroje. A to nielen kňazov, biskupov, rehoľníkov, rehoľnice, teda Bohu zasvätené osoby, ale potrebuje aj vás, drahí bratia a sestry, vás, milé deti, vás, mládež, vás, otcovia a matky (...), aby ste sa stali apoštolmi tejto doby svedectvom a slovom a aby ste oslovovali ľudí v rodine, na pracovisku, vo verejnom živote, vyvolávali otázniky, privolávali nimi tých ľudí, ktorí tápajú a sú nábožensky nevzdelaní. (...) Lebo všetci sme zodpovední za spásu duše nielen svojej, ale aj svojich bratov a sestier."
Otec arcibiskup hovoril o problémoch rodiny ako základe spoločnosti. Hovoril o dôležitosti prijímať deti ako dar Boží, aby tento chrám, ktorý sme posvätili, bol vždy plný živých chrámov Ducha Svätého.
Zdôrazňoval aj to, aby sme ako veriaci v živote mali správne usporiadané hodnoty: Boh na prvom mieste, čestnosť, pracovitosť, nezištnosť.
Vyzýval nás, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta. Vtedy sa nebudeme musieť obávať budúcnosti, lebo Božie kráľovstvo bude vzrastať.
Spracovala redakcia
"V našom novom chráme sv. Františka z Assisi visí kríž z kostola sv. Damiána. Tento kostolík sv. František opravil, keď počul vo svojom srdci Boží hlas: František, oprav môj dom. Neskôr pochopil, že išlo nielen o budovu, ale o chrám jeho duše. Aj my, bratia Minoriti, pred niekoľkými rokmi sme počuli Boží hlas vyjadrený slovami a túžbami našich veriacich: Postavte mi vhodný príbytok v Karlovej Vsi. Dnes po rokoch príprav a po pätnástich mesiacoch realizácie stavby môžeme sa tešiť z konsekrácie tejto svätyne." (Slovo z môjho príhovoru počas posviacky 9. marca 2002)
Milí farníci, bratia a sestry, priatelia sv. Františka z Assisi. Dnes mám živo v pamäti Bielu sobotu pred rokom, keď som vám po slávnostnej liturgii hovoril, že určite budúcu Veľkú noc budeme už sláviť v novom kostole. A hľa, už je to tu. Máme za sebou krásnu slávnosť posviacky nášho chrámu. Keď pred rokom v apríli nastúpila do práce firma Ikores, ktorá vystriedala firmu Miho zo Žiliny, práce išli naplno a veľmi rýchlo. Zdalo sa nám, že by sme mohli v novom kostole sláviť už aj Vianoce. Ale Božia vôľa bola iná a nepodarilo sa to do Vianoc. Osobne si myslím tak isto ako pán architekt Prof. Justus Dahinden aj riaditelia firmy Ikores, že sa stalo dobre, že sme to urobili v dlhšom čase, ale zato s lepšou kvalitou.
Bezprostredné prípravy na slávnostnú posviacku sa začali v sobotu 23.februára veľkým upratovaním. Sestry a bratia zo Živého ruženca, z Katolíckej Jednoty a Združenia kresťanských dôchodcov upratovali náš kláštor na Lackovej 4 a okolie. Bratia a sestry z neokatechumenátnych spoločenstiev urobili prvé veľké upratovanie nového kostola. Cez týždeň v novom kostole začal nácviky náš farský zbor. Potom páter Witold začal ťažkú prácu spolu s našimi miništrantmi a dôsledne bod po bode nacvičovali liturgiu. V tom čase páter Vojtech, náš ekonóm, behal po veľkoskladoch a zháňal rôzne veci do nového kostola, suroviny pre kuchyňu a podobne. Páter Stanislav vybavoval nocľahy, liturgické rúcha a mnohé iné veci. Páter provinciál poslal do našej komunity brata Martina Kollára, ktorý ako kostolník začal pripravovať sakristiu a zabezpečoval veci potrebné k prevádzke nového chrámu. Týždeň pred posviackou našu komunitu navštívil náš provinciálny predstavený páter Kazimír Malinowski, ktorý sa nemohol zúčastniť na posviacke a preto prišiel skôr, lebo chcel osobne vidieť náš nový kostol. Veľmi sa mu zapáčil a podaroval do neho krásnu drevenú sochu sv. Františka. Vo štvrtok 7. marca naše katechumenátne spoločenstvá urobili druhé veľké upratovanie nového chrámu. V piatok popoludní sa v školskej jedálni na Tilgnerovej ulici začali prípravy na sobotňajší slávnostný obed. Pani riaditeľka Alena Turčanová spolu s pani tajomníčkou Mariannou Štolcovou a so skupinou zamestnancov začali ukladať stoly a panie z kuchyne začali variť. Farníci začali donášať koláče a zákusky do pastoračnej sály pri novom kostole. Naozaj ste boli v tom štedrí. Dôstojný pán Augustín Držka z Dlhých Dielov nám daroval 100 litrov vína. Mnohí farníci prinášali aj finančné príspevky na zorganizovanie posviacky. V piatok večer začali prichádzať prví hostia z Krakova, zo Živca a z Ríma. Po večeri si išli pozrieť kostol a boli naozaj nadšení. Ale nás Minoritov čakalo ešte veľa práce. Keď už poslední hostia išli spať, naša komunita ešte do tretej v noci ťažko pracovala nad rôznymi detailmi, týkajúcimi sa liturgie a priebehu slávnosti.
Sobota 9. 3. 2002. Od šiestej rána v pastoračnej sále naši farníci pod vedením pani Márie Talajkovej, pani Anny Gajdošovej a pani Amálie Dulovičovej začali pripravovať chlebíky a iné jedlá na slávnostné agapé po sv. omši pred kostolom. Okolo deviatej prišli ďalší hostia, bratia Minoriti z Viedne, z Neu Kirchen v Rakúsku, ďalší bratia z Prahy, Opavy, Brna a Jihlavy. Prišiel hlavný architekt profesor Justus Dahinden so svojim asistentom Guidom Kruckerom. O 10:30 pred bránou nášho nového kostola zastalo auto s vatikánskou vlajkou, z ktorého vystúpil apoštolský nuncius arcibiskup Henryk Józef Nowacki. O malú chvíľku prišlo auto s poľskou vlajkou, v ktorom prišla Jeho Excelencia veľvyslanec Poľskej republiky Jan Komornicki s manželkou. O trištvrte na jedenásť prišiel otec arcibiskup Ján Sokol. Tesne pred jedenástou prišla zástupkyňa prezidentskej kancelárie. Okrem vyššie uvedených sa na našej slávnosti zúčastnil asistent nášho generála páter Jerzy Maculewicz z Ríma, vikár krakovskej provincie Minoritov páter Zenon Szuty, prelát Trpín z Viedne, vikár františkánskej rehole páter Peter Pružina, provinciál lazaristov páter Augustín Slaninka, provinciál jezuitov páter Jozef Kyselica. Mnohí farníci s veľkou radosťou privítali pátra Fidéla Ambróza Jurčoviča z františkánskej rehole, ktorý pred mnohými rokmi pôsobil v Karlovej Vsi. S veľkou radosťou sme privítali môjho predchodcu pátra Marka Tokarczyka, vďaka ktorému sa začala naša stavba a ktorý na ňu zohnal veľkú časť finančných prostriedkov. Páter Marek prišiel s členmi farskej rady z Veľkých Ripnián, ktorí v mene farnosti darovali do nášho kostola krásnu monštranciu.
Otec arcibiskup nám daroval omšový kalich a veľvyslanec Poľskej republiky nádherné omšové rúcho od Svätého Otca. Na posviacke sa zúčastnili zástupcovia hlavného mesta Bratislavy na čele s námestníkmi primátora mesta pánom Ing. Pavlom Minárikom a pani Máriou Demeterovou. S veľkou radosťou sme privítali zástupcov Mestskej časti Karlova Ves na čele s pánom starostom Ing. Bystríkom Hollým. Na tomto mieste sa chcem poďakovať pánu starostovi, pánu prednostovi Ing. Jozefovi Harvančíkovi aj poslancom Mestskej časti za pomoc v realizácii stavby. Nejde len o finančnú pomoc, ale aj o morálnu podporu a starostlivosť. Ďakujem Mestskej časti za pomoc pri organizovaní slávnosti.
Veľký podiel na našich starostiach pri realizácii stavby má aj samotná firma Ikores, ktorá sponzorovala našu stavbu finančnou sumou cca 1 milión korún a je veľmi ústretová pri splácaní našej dlžoby. Ďakujem hlavne riaditeľom firmy, pánu Ing. Jozefovi Kopeckému a pánu Ing. Stanislavovi Petrovskému.
Na posviacke sa zúčastnili aj zástupcovia Štúdia F.O.R., ktoré úzko spolupracovalo s hlavným architektom. Moja veľká vďaka patrí pánu Ing. architektovi Jánovi Lukáčovi.
Na posviacke ste boli prítomní aj vy, naši farníci, priatelia, dobrodinci a sponzori. Ďakujem vám všetkým za vašu účasť a pomoc pri príprave slávnosti. No predsa by som chcel vyjadriť niektorým moju mimoriadnu vďaku. Ďakujem pánu Ing. Martinovi Demeterovi, ktorému za farský úrad zveril zodpovednosť za presný časový a kvalitný priebeh stavby. Druhým naším blízkym spolupracovníkom pri diele stavby je pán Vít Tibenský, ktorý sa veľmi podieľal na tom, že naša stavba stála len 25 miliónov a nie viac. Ďakujem pani Ing. Anne Čupkovej za jej veľkú pomoc pri zháňaní dobrého dreva za lacné peniaze z rôznych kútov Slovenska. Ďakujem pánu Ing. Vladimírovi Spiessovi za pomoc pri uzatváraní zmlúv s architektom a s firmami, aj za odborné poradenstvo. Ďakujem za administratívnu pomoc pani Alžbete Rumanovej a Gabriele Gašparíkovej. Moja vďaka patrí aj našim geodetom, Ing. Andrejovi Gáťovi a Ing. Monike Valentovičovej. Ďakujem našej farníčke Ivici Kravjanskej za reštaurovanie dreveného korpusu Ježiša, pravdepodobne z konca 18. storočia, na náš prenosný kríž, ktorý pre kostol daroval Prof. Dahinden.
Podstatnou vecou pri realizácii stavby sú financie. A preto ďakujem za pomoc pri ich zháňaní pánu generálnemu riaditeľovi ŽSR Ing. Ladislavovi Saxovi a jeho námestníkovi Miroslavovi Janáčkovi. Ďakujem Tiborovi a Jaroslave Petríkovcom za veľkú finančnú pomoc, za úplné vybavenie kuchynky v pastoračnom centre aj za darované stoličky do kostola a pastoračného centra. Spomeniem aj peňažný dar na zakúpenie prekrásneho ľanového ornátu, na ktorý prispeli najmä karloveské spoločenstvá Katolícka jednota a klub Združenia kresťanských dôchodcov.
Veľkou pomocou pri organizovaní slávnosti boli pre nás členovia neokatechumenátnych spoločenstiev našej farnosti. Ďakujem pani Kláre Lacovej za návrh na pozvánky aj za pomoc pri ich tlačení. Ďakujem pani Kamile Jakubéczyovej za ušitie obrusov, kalichovej bielizne a za to, že sa stará, aby kostolná bielizeň vo sv. Michalovi a vo sv. Františkovi bola čistá. Ďakujem pánu Ing. Mariánovi Pulmanovi za jeho prácu pri montáži interiérových zariadení a za starostlivosť o správnu prevádzku technických zariadení kostola. Ďakujem aj našej mládeži: dievčatám, ktoré obsluhovali hostí, miništrantom a skautom za ich službu pre dobro nás všetkých. Zároveň ďakujem policajtom za to, že starali o naše bezpečie v deň slávnosti, zvlášť v okolí kostola a na ceste.
Bratia a sestry, milí farníci, priatelia sv. Františka a našej rehole. Ďakujeme vám za vašu pomoc a zaangažovanie do nášho spoločného diela. Vyprosujeme vám u Boha prostredníctvom sv. Františka hojnosť Božích darov a milostí. Dúfame, že sa budete dobre cítiť v našom novom chráme. Informujeme vás, že každú druhú nedeľu v mesiaci slúžime o 8:30 svätú omšu za našich dobrodincov, čiže aj za vás.
Františkovo "Pokoj a dobro" nech je s vami všetkými.
P. ThLic. Peter Sarnicki OFM Conv.
"Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša Krista" (1 P 2, 4-5).
Tieto slová z listu sv. Petra nás uvádzajú do tajomstva radostnej chvíle, ktorú dnes môžeme spolu prežívať. Po mnohých rokoch čakania sa farnosť sv. Michala Archanjela môže zhromaždiť vo svojom novom kostole sv. Františka z Assisi. V pokornej modlitbe budeme prosiť o požehnanie a posvätenie tohto chrámu, vybudovaného ľudskými rukami na chválu Boha. Chceme, aby tento chrám bol Božím domom, kde sa na výzvu Pána budeme zhromažďovať, a kde sa nám on udelí v slove i tajomstve svojej prítomnosti. Chceme tiež, aby toto miesto, neoplývajúce prepychom, bolo naším domom, kde sa budeme môcť schúliť, vyspovedať, možno vyplakať, nájsť blízkosť a atmosféru rodinného tepla.
Pamätáme, že Boh svoj dom buduje najprv sám. Zo živých a vyvolených kameňov pripravuje svojmu majestátu svätyňu. Verím, že sa tak stalo aj tu v Bratislave. Keby nebolo najprv živých kameňov, keby nebolo najprv vás, drahí bratia a sestry, tieto múry by tu dnes nestáli. Teraz sa k nám prihovárajú. Pred niekoľkými dňami som sa mal možnosť sám o tom presvedčiť, keď som si ju prezrel spolu s celou františkánskou komunitou. Duch tu nechýbal. Ohromná ľudská námaha si zasluhuje úctu a vďačnosť. Preto by som chcel zo srdca poďakovať všetkým, ktorých modlitba a práca postavili tento chrám. Ďakujem celému farskému spoločenstvu na čele so správcom farnosti p. Petrom Sarnickim ako aj jeho predchodcovi p. Markovi Tokarczykovi, ktorý ma výnimočné zásluhy na príprave a prevedení prvej etapy stavby kostola. Ďakujem komunite mojich bratov minoritov, ktorí tu pracujú. Zvlášť chcem poďakovať autorovi projektu pánu profesorovi Justusovi Dahindenovi, umelcom a staviteľom tohto chrámu na čele s vedením firmy IKORES. Ďakujem projektovej kancelárii FOR. Ďakujem všetkým, ktorí svojimi milodarmi prispeli na túto stavbu.
Nám všetkým prajem, aby sa tento chrám stal znamením Boha a miestom nášho stretnutie s ním, znakom našej viery a spoločným domovom, kde sa budeme môcť nájsť ako živá cirkev. Jedine viera môže dokázať, že kostoly budú živé. Pretože "duch je ten, ktorý stavia z kameňov, a nie opačne. Tam, kde nestavia duch, kamene ostávajú nemé. Tam, kde duch nie je živý, nepôsobí, katedrály sa menia na múzeá, na pamätníky minulosti, ktorých krása žiari smútkom, lebo sú mŕtve". A preto sa modlime o takú silnú vieru, aby sme zaistili tomuto chrámu budúcnosť. Žiadna cirkevná stavba nedostala záruku večného trvania, žiadna nie je nezastupiteľná. Dokonca sa môže stať, že bude zobratá, keď zhasne sila, ktorá ospravedlňuje jej existenciu.
Nech tento sa kostol stane miestom nášho posvätenia a vnútornej premeny, Božím domom a bránou nebies tak, ako to vždy chcel sv. František z Assisi. Viditeľným znakom prítomnosti patróna tohto chrámu, ktorý sám bol vzorom modlitby, nech bude jeho socha. Ako duchovní synovia Chudáčika vám ju chceme darovať so želaním pokoja a dobra.
Vo svojich modlitbách budem pamätať na celé farské spoločenstvo sv. Michala Archanjela v Bratislave a všetkých vás srdečne pozdravujem!
P. Kazimierz Malinowski, provinciál
Vaša Excelencia najdôstojnejší otec arcibiskup Henryk Jozef Nowacki - apoštolský nuncius na Slovensku.
Vaša Excelencia najdôstojnejší otec arcibiskup Ján Sokol - metropolita Trnavsko-bratislavskej arcidiecézy.
Najdôstojnejší otcovia Minoriti, milé sestry a bratia v Kristovi!
Pánu Bohu ďakujem, že mi bolo dané spolu s vami prežiť radostnú a zázračnú slávnosť akou je vždy v našej Cirkvi posvätenie Božieho chrámu.
Som šťastný, že ako oficiálny zástupca Poľskej republiky na Slovensku, ale súčasne aj predstaviteľ kresťanského poľského národa môžem tu, pred Pánom a vo vašej prítomnosti sa poďakovať vám, najdôstojnejší otec arcibiskup Ján Sokol, za dôveru a zverenie v roku 1996 farnosti Bratislava - Karlova Ves mojim rodákom, kňazom z rehole Menších bratov konventuálov - minoritov z Poľska. Čiastočné výsledky tohto vášho šťastného rozhodnutia - otec arcibiskup - môžeme dnes obdivovať, je to práve dnešná slávnosť.
Milé sestry a bratia!
V roku 1999 som prevzal z rúk apoštolského nuncia v Poľskej republike, otca arcibiskupa Jozefa Kowalczyka, liturgické rúcho, ktoré mu zveril do opatery Svätý Otec Ján Pavol II. (po púti do vlasti v roku 1999) so slovami, aby nim obdaroval potrebujúcich verných Božích služobníkov.
Tento vzácny dar Svätého Otca som u seba v Bratislave cez posledné tri roky starostlivo uchovával. Myslím si, milé sestry a bratia, že práve dnes prišiel ten deň, keď môžem ten vzácny dar s posolstvom Svätého Otca odovzdať vám - otcovia františkáni - Minoriti, vám farníci Karlovej Vsi, tomuto novému chrámu na slávu Boha.
Dovoľte, aby som to krásne liturgické rúcho odovzdal do rúk otca gvardiána - farára Petra Sarnického.
Jan Komornicki
Vážené dámy, vážení páni,
v prvom rade by som sa chcel poďakovať za pozvanie na slávnostnú posviacku nového chrámu sv. Františka Assiského. Je mi veľmi ľúto, že mi nečakané povinnosti zabránili, aby som sa na tomto významnom akte mohol zúčastniť. Posviacku nového kostola považujem za veľký deň nielen pre obyvateľov z Bratislavy - Karlovej Vsi, ale aj pre celú Katolícku cirkev na Slovensku, pretože sa tým rozšíria možnosti pre šírenie viery, pre prácu s mládežou a pre prehlbovanie duchovného života veriacich. Dovoľte mi pri tejto vzácnej príležitosti poslať všetkým zúčastneným svoje najúprimnejšie pozdravy a vyjadriť presvedčenie, že tento Boží stánoki bude pre všetkých, ktorí v ňom budú hľadať pokoj na vyznávanie svojej viery, ale aj pomoc v rozličných životných situáciách, veľkým prínosom.
Duchovný život patrí v demokratickej spoločnosti medzi základné práva občanov, ale súčasne je aj jedným z určujúcich prvkov jej života. Vyplýva to z vyše tisícročnej tradície kresťanstva u nás, a najmä z podstaty učenia Ježiša Krista, ktorého poslaním je dať životu pravý zmysel. Kresťanské hodnoty, ktoré sú založené predovšetkým na láske k blížnemu a na dodržiavaní kresťanského spôsobu života, spoločnosť výrazne formujú. Na ich základe j, podľa môjho názoru možné skvalitniť život celej spoločnosti, vniesť do nej prvky ľudskosti a porozumenia. Preto treba privítať každú príležitosť na to, aby Cirkev mohla vykonávať svoje poslanie a nový Boží chrám medzi takéto príležitosti rozhodne patrí.
Vážení veriaci, dámy a páni, zo srdca vám želám, aby sa pre vás nový kostol svätého Františka Assiského stal tým miestom, na ktorom budete môcť slobodne vyznávať svoju vieru a kde nájdete mnoho nádeje a síl do ďalších dní. V živote človeka nie je nič dôležitejšie, ako keď má istotu, že sa má kde obrátiť so svojimi starosťami, ale i radosťami. Nech sa teda tento novovysvätený stánok Boží stane pre vás miestom, kde nájdete porozumenie i rozhrešenie.
S úprimným pozdravom a želaním hojnosti Božieho požehnania pre vás všetkých
Váš Rudolf Schuster
V živote každého športovca je najväčším cieľom zúčastniť sa a vyhrať na olympiáde. Ale iste mi dáte za pravdu, že olympiáda nie je len dosahovanie tých najlepších športových výsledkov, ale aj priateľstvo či kamarátstvo, stretnutie mladých ľudí, radosť zo súťaženia.
Keďže tohtoročné zimné obdobie sa nieslo na celom svete v znamení zimnej olympiády, rozhodli sme sa aj my pripraviť takú malú zimnú olympiádu v Tvrdošíne počas jarných prázdnin pre deti zo štvrtkových stretiek v Karloveskom centre kultúry a z detských svätých omší.
Po tom, ako sme tento náš nápad oznámili deťom, pustili sme sa všetci spolu do prípravných prác, a to do prípravy olympijskej zástavy a do nácviku olympijskej hymny.
"Ráno skoro vstaneme a rýchlo sa najeme,
s radosťou sa pomodlíme a rýchlo sa rozcvičíme.
V zdravom tele - zdravý duch, už nás nepremôže neduh.
Ani škriepka, ani zvada, veď naša je dobrá nálada,
a večer smiechom unavení a do Božej lásky ponorení,
povieme si dobrú noc, veď aj zajtra bude srandy moc!..."
Aj keď boli prázdniny, problém s rýchlym naučením hymny nemal nikto a teda nás mohla táto naša hymna sprevádzať po celý týždeň pri prekonávaní samých seba nielen v športových disciplínách, ako boli najrýchlejšie postavenie najväčšieho snehuliaka, skok cez švihadlo, gumkáčske drepovanie, cibuľové obliekanie, zoskok s padákom a pod., ale aj v duchovnej časti olympiády, a to v hlbšom poznávaní svätej omše, života sv. Františka, pochopení, kto je môj blížny, a prežití krížovej cesty.
Keďže snehu nebolo až tak veľa, popri olympijských disciplínách sme sa snažili spoznávať okolie našej chatky. Objavili sme krásny asi 700 ročný drevený kostolík, okolie Tvrdošínskej vodnej nádrže aj farský kostol. Vďaka pánu riaditeľovi z miestnej cirkevnej základnej školy sme mohli využiť aj ich telocvičňu a video.
Pri záverečnom dekorovaní víťazov sme zistili, že každý z nás je víťazom, lebo každý dokázal prekonať sám seba a nájsť v sebe niečo výnimočné a vďaka novým kamarátstvam, množstvu zážitkov spoločne prežitých na tieto jarné prázdniny len tak ľahko nezabudneme.
Monika
|
Zelený štvrtok 28. 3. 2002 |
Veľký piatok 29. 3. 2002 |
Biela sobota 30. 3. 2002 |
|
| Kostol sv. Michala Archanjela | 16.30 hod. | 16.30 hod. | 20.00 hod. |
| Kostol sv. Františka z Assisi | 18.00 hod. | 18.00 hod. | 19.00 hod. |
| Svätá spoveď - iba v kostole sv. Františka |
Pondelok až streda - 15.00 až 18.00 hod. Zelený štvrtok a Veľký piatok - 15.00 až 16.30 hod. |
||
| Návšetva chorých | Pondelok, 25. 3. 2002 - 14.00 až 16.00 hod. | ||
| Krížová cesta | Z kostola sv. Františka z Assisi do kostola Narodenia Panny Márie na Veľký piatok o 19.30 hod. po obradoch. | ||
| Spoločné ranné chvály | V kostole sv. Františka z Assisi, Veľký piatok a Biela sobota o 9.00 hod. | ||
| Svätenie jedál | V kostole sv. Františka z Assisi, Biela sobota o 11.00 hod. | ||
V nedeľu Zmŕtvychvstania Pána (31.3.) a na Veľkonočný pondelok (1.4.) platí poriadok sv. omší ako každú nedeľu.
